Astronómovia pracujúci so systémom ďalekohľadov VLT v Čile zaznamenali v okolí hviezdy zvanej AB Aurigae veľkú špirálovú štruktúru prachu a plynu. Domnievajú sa, že ide o prvý priamy dôkaz vzniku novej planéty, píše The Guardian.

Hviezda Betelgeuse opäť terčom pozornosti: Je výrazne menšia a bližšie ako sme si mysleli

Už takmer 900 satelitov. SpaceX vyniesol ďalšie satelity Starlink

Venuša neprestáva udivovať: Vraj na nej našli kyselinu, ktorú prirodzene produkujú živé organizmy

Môže byť niekoľkonásobne väčšia než Jupiter

Ako informoval portál Science Alert, systém ďalekohľadov Very Large Telescope v Čile pod správou Európskeho južného observatória zaznamenal v okolí hviezdy zvanej AB Aurigae, ktorá je od Zeme vzdialená približne 520 svetelných rokov, hustý špirálovitý vír plný prachu a plynu.

Vedci sa domnievajú, že jeho pôvodom je vytváranie novej planéty a ide tak o prvý priamy dôkaz pozorovania jej vzniku.

„Doposiaľ sa nám podarilo objaviť už tisíce exoplanét, ale o ich formovaní je toho známe len veľmi málo. Musíme preto pozorovať mladé hviezdne systémy, aby sme zachytili okamih, kedy sa planéta vytvorí.“, uviedol vedúci štúdie Anthony Boccaletti.

Počas toho, ako mladá planéta obieha AB Aurigae, sa plyn a prach v jej okolí formuje prostredníctvom gravitačnej sily. Obežné dráhy samotných prachových častíc sa vtedy rozrušia a ich tvar rastie do elipsy, čo spôsobuje osciláciu medzi ich najbližším a najvzdialenejším bodom.

Ak je táto oscilácia násobkom orbitálnej periódy častice, vytvára tzv. Lindbladovu rezonanciu, ktorá zapríčiňuje tento špirálovitý tvar. Astronómovia sa preto domnievajú, že táto rezonancia má na svedomí špirálové ramená veľkých galaxií.

Žiarivá žltá oblasť v blízkosti stredu víru je zakrútenie, ktoré sa od hviezdy AB Aurigae nachádza v približne rovnakej vzdialenosti ako Neptún od Slnka.

V ňom sa spájajú dve špirály – jedna víriaca smerom dovnútra na obežnú dráhu planéty a druhá von, pričom v mieste ich spojenia by sa mala samotná planéta nachádzať. Ich úlohou je zabezpečiť, aby sa prach a plyn z proplanetárneho disku zachytili na formujúcej sa planéte a umožnili jej rásť.

Presnú veľkosť planéty je zatiaľ ťažké odhadnúť, ale vedci predpokladajú, že sa pohybuje niekde na úrovni 4 až 13-násobku hmotnosti Jupitera.

Súhvezdie Auriga, v ktorom sa AB Aurigae nachádza, je tak sľubným kandidátom na ďalšie pozorovanie výkonnejšími ďalekohľadmi budúcnosti, ktoré by mohli potvrdiť, že to, na čo sa pozeráme, je skutočne obrovská planéta v procese formovania.