Astronómovia konečne, po prvýkrát v histórii, kompletne zmapovali jednu z mnohých galaktických „kostí“ Mliečnej dráhy. Výsledok novej štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters, ktorá sa zaoberala práve mapovaním „kostí“ Mliečnej dráhy, sa vymyká všetkým očakávaniam. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Galaktická kosť

Ako píše NASA na svojom blogu, väčšina hviezd v špirálových galaxiách, ako je tá naša, vzniká v ramenách galaxie.

Hlavnou časťou „kostry“ špirálových galaxií sú „kosti“, teda dlhé vlákna plné hustého studeného plynu. Vlákna spoločne tvoria najhustejšie oblasti galaktických ramien.

Galaktická „kosť“ sledovaná v štúdii meria na dĺžku približne 195 svetelných rokov a zmapovať sa ju podarilo prostredníctvom stratosférického observatória SOFIA. To poskytlo prvý úplný obraz magnetických polí jednej z galaktických „kostí“.

Prvú z kostí Mliečnej dráhy sa podarilo objaviť ešte v roku 2013. Od tej doby uplynulo už veľa času a astronómovia na zoznam pridali ďalších 18 galaktických kostí. Galaktické kosti sú vo všeobecnosti považované za tie vôbec najhustejšie oblasti ramien Mliečnej dráhy. Sú charakteristické tým, že sú minimálne 50-krát dlhšie ako širšie a sú rovnobežné s galaktickou rovinou.

Astronómom sa v predchádzajúcich štúdiách dokonca podarilo zmerať nie len ich veľkosť, ale aj hmotnosť, teplotu, či hustotu. Magnetické polia však boli jeden veľký otáznik. Odpoveď naň našlo teraz až  observatórium SOFIA, čo je v skutočnosti upravený Boeing, ktorý lieta nad stratosférou Zeme.

Jedna kosť z mnohých

Štúdia je súčasťou projektu FIELDMAPS (Filaments Extremely Long and Dark: a MAgnetic Polarization Survey), čo je vôbec prvý pokus o zmapovanie magnetického poľa galaktických kostí. V rámci projektu skupina odborníkov plánuje zmapovať 10 galaktických kostí, pričom tá prvá sa nazýva G47.

G47 je obrovská kosť plná plynu, dlhá 195 svetelných rokov a široká zhruba 5 svetelných rokov. Vzhľadom na to, že v tých najväčších mierkach kopírujú magnetické polia špirálové ramená galaxie, očakávalo sa, že magnetické polia v kosti budú túto kosť kopírovať, respektíve s ňou zarovnané.

Výskum však jasne ukázal, že magnetické polia vôbec nesledujú špirálový tvar ramien galaxie a ani nie sú kolmé na galaktické kosti. Toto zistenie nám, podľa vedcov, môže pomôcť lepšie pochopiť samotnú štruktúru špirálových galaxií, ale aj tvorbu hviezd v nich.

Podľa Iana Stephensa, hlavného autora štúdie, môžu magnetické polia „potencionálne nastaviť rýchlosť, akou sa hviezdy dokážu vytvárať v oblakoch.“ Tiež môžu ovplyvňovať prúdenie plynu, tvarovať kosti a ovplyvňovať množstvo a veľkosť tých najhustejších „vreciek“ plynu. Tie sa pod vplyvom gravitácie môžu zrútiť a vytvoriť hviezdy.

Mapovanie orientácie polí tiež ukázalo, že magnetické polia v kosti G47 často menia svoj smer, hoci v tých najhustejších oblastiach smerujú kolmo na kosť.

To podľa vedcov znamená toľko, že paralelné polia (prípadne náhodne orientované), ktoré sa nachádzali v menej hustých oblastiach usmerňujú plyn do hustejších oblastí, kde magnetické polia zohrávajú kľúčovú úlohu v rýchlosti tvorby hviezd.

Ukázalo sa totiž, že magnetické polia sú v týchto hustých oblastiach dostatočne silné na to, aby oblaky plynu „ochránili“ pred gravitačným kolapsom, ktorého výsledkom je zrod nových hviezd.