Asteroid, ktorý vyhubil dinosaurov, nepriniesol len smrť. Vytvoril aj jednu z najkrajších oblastí na Zemi
Pred približne 66 miliónmi rokov dopadol na Zem obrovský kus vesmírneho telesa, ktoré svojim nárazom vytvorilo celosvetovú ekologickú katastrofu a vyhubilo až 75 % života na planéte. Ako však naznačuje nová štúdia publikovaná v žurnále Science, práve dopad meteoritu zohral kľúčovú rolu pri vzniku Amazonského dažďového pralesa. O téme informoval portál BBC.
Dažďové pralesy tu máme vďaka meteoritu
Ten v súčasnosti predstavuje viac ako polovicu zostávajúcich tropických dažďových pralesov a oplýva tým najpozoruhodnejším a najrozmanitejším prostredím na našej planéte. Amazonský prales sa momentálne rozprestiera na území Južnej Ameriky a leží v štátoch Brazília, Kolumbia, Peru, Venezuela, Ekvádor, Bolívia, Guyana, Surinam, a Francúzska Guyana.
V minulosti, ešte deň pred dopadom asteroidu (aj keď niektoré nové štúdie hovoria o meteorite), sa však na tomto území darilo úplne iným druhom a biotopom ako tomu je teraz. Ako ukazuje nová štúdia, pred dopadom meteoritu sa na území dnešnej Kolumbie darilo najmä papradiam, ihličnanom a iným nahosemenným rastlinám, upozorňuje web SmithsonianMag.
Dopad asteroidu, ktorý po sebe zanechal na Yucatánskom polostrove kráter Chicxulub ovplyvnil život nie len dinosaurom, ale i všetkým rastlinám.
Nájsť odpovede na to, čo sa presne stalo v trópoch v čase vyhnutia dinosaurov a kedy došlo k vytvoreniu neotropických dažďových pralesov sa vedci pokúsili pomocou analýzy niekoľkých tisícov vzoriek skameneného peľu a rôznych listov nájdených v Južnej Amerike.
Predmetné skameneliny pochádzali predovšetkým z kriedového obdobia (záverečné obdobie druhohôr) tesne pred zásahom asteroidu a tesne po dopade v epoche paleocénu (najstaršie obdobie treťohôr), upozorňuje web NewScientist.
Presnejšie vedci analyzovali až 50 000 zrniek skameneného peľu a viac ako 6000 fosílií listov nájdených až na 39 rozličných miestach Kolumbie. Autori štúdie potom vyhodnotil celkovú diverzitu lesných rastlín, interakcie dominantných druhov hmyzu a rastlín a sledovali, ako sa tieto faktory postupne menili, píše web ScienceNews.
Čo vieme o ich vzniku?
Ukázalo sa, že po dopade asteroidu došlo až k 45 % poklesu rozmanitosti rastlín, pričom obnovenie tejto diverzity trvalo až neuveriteľných 6 miliónov rokov. Za ten čas sa lesy, dovtedy plné ihličnanov, papradí a nahosemenných rastlín, zmenili na lesy plné krytosemenných, kvitnúcich rastlín.
V dôsledku tohto prechodu sa zmenila aj štruktúra tropických lesov. Počas obdobia neskorej kriedy, kedy na planéte ešte dominovali dinosaury, boli lesy relatívne „riedke“, respektíve koruny stromov sa navzájom neprekrývali / nedotýkali a slnečné lúče osvetľovali všetko čo bolo pod nimi. Po dopade meteoritu však moc prevzali krytosemenné rastliny, ktoré v tej dobe predstavovali až 90 % všetkých druhov rastlín.
Prečo sa po dopade meteoritu začalo dariť najmä krytosemenným rastlinám, respektíve prečo sa „riedke“ lesy plné ihličnanov zmenili na husté dažďové pralesy, sa však vedcom objasniť nepodarilo. Navrhujú hneď 3 hypotézy, ktoré by celý tento prípad mohli vyriešiť.
V prvom prípade môže stáť za takouto markantnou zmenou vyhubenie dinosaurov. Dinosaury totiž mohli svojim neustálim šliapaním po rastlinách a ich konzumáciou zabraňovať prehusteniu lesov. Po ich vyhynutí už jednoducho nemal kto toto hustnutie zastaviť.
Ako druhé možné vysvetlenie sa javí posun v chemickom zložení lesnej pôdy. Počas teplého a vlhkého obdobia kriedy sa v zemi nachádzalo množstvo živín, ktoré podporovali rast ihličnanov a nahosemenných rastlín. Po dopade asteroidu sa však do pôdy mohlo dostať relatívne veľké množstvo fosforu, ktoré mohlo slúžiť ako hnojivo pre krytosemenné rastliny.
No a tretím a asi najjednoduchším vysvetlením je to, že po dopade asteroidu došlo predovšetkým k zničeniu nahosemenných rastlín, čo vytvorilo príležitosť k rozrastaniu sa krytosemenným rastlinám. Na záver ešte autori štúdie upozorňujú, že tieto 3 možnosti sa navzájom nevylučujú a pokojne mohla každá z uvedených variant zohrať svoju rolu pri formovaní dažďových pralesov.
Pochopenie toho, ako táto udalosť formovala dažďové pralesy, nám vie pomôcť priblížiť, ako reagujú dažďové pralesy na odlesňovanie a ako dlho potrvá ich zotavenie.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Prelom v jadrovej fúzii: Vedci konečne stabilizovali plazmu a sú krok od „svätého grálu“ čistej energie
Slováci dnes uvidia vesmírne divadlo: „Ohnivému dážďu“ nebude prekážať Mesiac, stačí ti voľné oko
Z vesmíru sa zrútil na Zem žeravý objekt. Ak sa ho človek dotkne, riskuje veľké zdravotné problémy
Vedci objavili 2000-ročný hrob, ktorý popiera logiku. Rímska mohyla blízko Slovenska ukrýva veľkú záhadu
Obrovská nehoda vo vesmíre vydesila vedcov. Zachytili extrémnu zvukovú bombu, toto ju spôsobilo
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Úmrtnosť mladých stúpla o desiatky percent. Odborníci hovoria o tichej pandémii
Sladké raňajky ti berú energiu a mladistvú pleť. Výživový špecialista prezradil, ako ich zmeniť na funkčný štart dňa
Rodina, ktorá mala nehodu s Gašparom, prehovorila: O zdravotný stav dcéry sa nezaujímal
Penta Hospitals kupuje skupinu Group Mediterra. Do jej siete pribudne 6 nemocníc a zdravotnícka škola
Slováci už o pár hodín uvidia „ohnivý dážď“. Priprav sa na noc plnú trblietavých padajúcich hviezd
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Automobilky oklamali svet a budú platiť. Obľúbený pohon zlyhal na celej čiare, produkuje veľké emisie
- Ak nepriateľ zaútočí, bude čeliť vlastnému koncu. Európsky štát otestoval 8100-tonový jadrový kolos
- Vedci objavili 2000-ročný hrob, ktorý popiera logiku. Rímska mohyla blízko Slovenska ukrýva veľkú záhadu
- Toto je jedna z najšialenejších zbraní, ktorú človek vymyslel. Maličký štát vyvinul „lietajúci guľomet“
- Slováci netušia, čo im hrozí. Nová „značka“ právom zaskočila vodičov, pokuta je až 1200 eur
-
- Automobilky oklamali svet a budú platiť. Obľúbený pohon zlyhal na celej čiare, produkuje veľké emisie
- Ak nepriateľ zaútočí, bude čeliť vlastnému koncu. Európsky štát otestoval 8100-tonový jadrový kolos
- Sovieti mali v rukách väčší klenot ako Concorde, no bol úplnou nočnou morou
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Vedci objavili 2000-ročný hrob, ktorý popiera logiku. Rímska mohyla blízko Slovenska ukrýva veľkú záhadu
-
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Ak nepriateľ zaútočí, bude čeliť vlastnému koncu. Európsky štát otestoval 8100-tonový jadrový kolos
- Automobilky oklamali svet a budú platiť. Obľúbený pohon zlyhal na celej čiare, produkuje veľké emisie
- Veľká automobilka urobí zo Slovenska elektrickú veľmoc. Bude vyrábať lacné elektromobily pre celú Európu
- Ľudia sa nevedia dočkať. Známa akčná séria po 12 rokoch chystá veľký návrat
Nahradia zastarané Tornáda. Štát EÚ chce kúpiť ďalšie stíhačky od USA, ponesú jadrové bomby
Dosiahne rýchlosť 309 km/h a Rusov privedie do šialenstva. Ukrajina našla odpoveď na zákernú zbraň
Zlyhali aj Nemci. Európanov stresuje nákup ojazdeného auta, až 55 % riešilo nečakaný problém
SPP varuje pred energetickou katastrofou. Brusel prišiel s radikálnym návrhom, najviac postihne Slovensko
Dôležitú oblasť chcú ochrániť pred Ruskom. Nemci uzavreli kritickú dohodu s maličkým európskym štátom
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP