Astronómovia prišli s novou metódou skenovania snímok z teleskopov, vďaka čomu sa im začalo dariť odhaľovať aj oveľa menšie a vzdialenejšie objekty, než doteraz. Ako informuje ScienceAlert, nová metóda funguje tak dobre, že okamžite zmenila vnímanie našej slnečnej sústavy. Ukázalo sa totiž, že je oveľa väčšia, než sme si mysleli.

Zdala sa primalá

Podľa doterajších pozorovaní sa zdalo, že úlomky v podobe asteroidov a ľadových fragmentov, ktoré tvoria Kuiperov pás, končia vo vzdialenosti 48 AU (astronomických jednotiek) od Slnka. Pri pozorovaní iných hviezd porovnateľných so Slnkom sa však takéto pásy ľadových úlomkov rozprestrierali až do dvojnásobnej vzdialenosti. Túto nezrovnalosť sa však teraz podarilo vyriešiť a objasniť.

Pomocou novej metódy sa vedcom podarilo identifikovať takéto metódy až vo vzdialenosti 80 AU a i keď je ich počet zatiaľ pomerne malý, jasne dokazujú, že o našej slnečnej sústave ešte veľa nevieme.

Táto metóda využíva strojové učenie, teda základnejšiu formu umelej inteligencie, ktorá vyniká v hľadaní vzorcov a štruktúr, ktoré človek často prehliadne.

Mark A Garlick/markgarlick.com

Nové analýzy na základe tejto metódy dokazujú, že vo vzdialenosti od 60 do 80 AU od Slnka narastá výskyt rôznych zhlukov materiálu, ktorých obežná dráha je zrejme viazaná na materskú hviezdu, v našom prípade Slnko.

Výsledky štúdie však zatiaľ čakajú na kontrolu a iné metódy takéto objekty objaviť nedokázali. Je preto zatiaľ otázne, do akej miery sú pravdivé a presné.

Sme v obrovskej bubline

Nedávno pozorovania dokonca poukazujú aj na fakt, že sa naša slnečná sústava nachádza v obrovskej bubline merajúcej asi 1 000 svetelných rokov. Toto zistenie pritom potvrdzuje predchádzajúce teórie a modely, avšak s jedným vážnym „detailom“. Bublina sa naďalej zväčšuje a na jaj hraniciach sa nachádza región, v ktorom sa rodí oveľa viac hviezd, než zvyčajne.

Neznámy domov

Pozorovanie Slnečnej sústavy zvnútra je nesmierne komplikované, rovnako ako meranie veľkosti našej galaxie, ktoré je naďalej len odhadované a astronómov mätie aj jej tvar. Ukázalo sa totiž, že je zakrivená do tvaru zemiakového lupienku.

V chápaní našej slnečnej sústavy môže zásadne pomôcť plánovaná misia Breakthrough Starshot, ktorej cieľom je opustiť našu vesmírnu domovinu a dostať sa k najbližšej hviezde. Jedným z problémov takejto misie je fakt, že slnečné žiarenie nebude dostatočne silné na to, aby poháňalo sondu do väčšej vzdialenosti.

Vedci chcú preto vybudovať nesmierne výkonný laser, ktorým by bombardovali plachetnicu a poháňali ju oveľa efektívnejšie aj na oveľa väčšiu vzdialenosti

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú