Od 1. februára začal ruský Gazprom dodávať plyn pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) cez južný plynovod TurkStream. Túto informáciu potvrdil predseda predstavenstva SPP Vojtech Ferencz s tým, že už od apríla sa objem dodávok zdvojnásobí. Zmluva medzi SPP a Gazprom Export je pritom platná až do roku 2034, čo zabezpečuje dlhodobé zásobovanie Slovenska ruským plynom.

Plynovod TurkStream prepája Rusko s Tureckom a umožňuje transport zemného plynu do krajín juhovýchodnej a strednej Európy. Slovensko doteraz dovážalo ruský plyn predovšetkým cez Ukrajinu, avšak táto trasa bola začiatkom roka definitívne uzavretá. Dôvodom je vypršanie zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá nebola obnovená. Ukrajina sa pritom už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, čo výrazne ovplyvnilo energetické vzťahy medzi týmito krajinami.

Ruský plyn opäť na Slovensku

O možnosti dodávok cez TurkStream hovoril premiér Robert Fico už v januári počas svojej oficiálnej návštevy Turecka. Zároveň však upozornil, že táto trasa je vysoko vyťažená, čo by mohlo predstavovať logistické výzvy. Napriek tomu Slovensko zabezpečilo dlhodobý kontrakt s Gazpromom, ktorý garantuje prepravu ruského plynu do krajiny.

Týmto krokom si Slovensko udržiava stabilné dodávky plynu, aj keď energetická situácia v Európe ostáva neistá. Plyn z Ruska je dôležitou súčasťou slovenského energetického mixu a vďaka dlhodobej zmluve sa krajina vyhla riziku náhleho výpadku dodávok. Ostáva však otázne, ako sa budú vyvíjať geopolitické vzťahy a aký vplyv to môže mať na budúcnosť energetických kontraktov.

TASR/ Freepik (Úprava redakcie)

Aké alternatívy mal SPP namiesto ruského plynu?

Slovensko sa po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu ocitlo v situácii, keď muselo hľadať spoľahlivé dodávky na pokrytie domácej spotreby. Hoci Gazprom a plynovod TurkStream ponúkli riešenie, existovalo aj niekoľko alternatív, ktoré mohli zabezpečiť plyn pre Slovensko:

1. Dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) – Jednou z možností bolo zvýšenie dovozu LNG, ktorý sa do Európy dostáva cez terminály v Poľsku, Nemecku, Holandsku alebo Chorvátsku. LNG síce ponúka diverzifikáciu zdrojov, no jeho cena býva vyššia a závisí od globálneho dopytu.
2. Plyn zo západnej Európy – Slovensko mohlo čerpať plyn aj prostredníctvom dodávok zo západnej Európy, najmä z Nemecka či Francúzska. Tento plyn často pochádza z Nórska alebo Kataru, no jeho dostupnosť a cena závisia od konkurencie na európskom trhu.
3. Nórsky plyn – Nórsko je jedným z hlavných dodávateľov plynu pre Európu a posilnilo svoje exportné kapacity po obmedzení ruských dodávok. Pre Slovensko by však dovoz nórskeho plynu znamenal vyššie prepravné náklady a závislosť od medzinárodných obchodníkov.
4. Plyn z Azerbajdžanu – Azerbajdžan v posledných rokoch posilnil svoje dodávky do Európy prostredníctvom južného plynového koridoru. Slovensko mohlo teoreticky využiť túto trasu, no dlhodobé kontrakty a obmedzené kapacity ju robili menej výhodnou alternatívou.
5. Domáce zásoby a skladovanie – Slovensko má rozsiahle podzemné zásobníky plynu, ktoré slúžia ako poistka v prípade krízovej situácie. V krátkodobom horizonte by mohli pomôcť preklenúť výpadky, no samy osebe nie sú trvalým riešením.

Čítajte viac z kategórie: Novinky