Radiátor na päťku nekúri rýchlejšie. Tento omyl môže Slovákov stáť celú zimu peniaze

Ochladenie už na Slovensku dorazilo. Predpoveď SHMÚ na 26. septembra počíta s rannými teplotami okolo 5 – 10 °C a vo viacerých mestách stredného a východného Slovenska bude teplota na 3 až 6 °C. Pre množstvo domácností je to prvý moment jesene, keď sa radiátory po mesiacoch znovu rozbehnú.

S kúrením sa však vracia aj jeden veľmi rozšírený omyl. Človek príde do studenej izby, otočí termostatickú hlavicu z trojky na päťku a očakáva, že radiátor začne kúriť „naplno“ a miestnosť sa zohreje rýchlejšie.

Takto termostatická hlavica nefunguje. Číslo 5 nie je turbo režim a číslo 3 neznamená 60 % výkonu radiátora. Hlavica v skutočnosti nastavuje približnú cieľovú teplotu miestnosti a podľa nej automaticky reguluje prietok vykurovacej vody cez radiátor. A rozdiel medzi 20, 22 a 24 °C už vie byť na konci vykurovacej sezóny veľmi dobre viditeľný na spotrebe a Slováci na tom vedia prerobiť.

Čísla 1 až 5 nie sú stupne výkonu

Vnútri klasickej termostatickej hlavice je teplotný snímač. Keď je v miestnosti príliš chladno, ventil sa otvorí a pustí cez radiátor väčší prietok vykurovacej vody. Ako sa vzduch približuje nastavenej teplote, ventil sa postupne zatvára.

Slovenská inovačná a energetická agentúra vysvetľuje fungovanie termostatickej hlavice rovnako: hlavica reaguje na teplotu v miestnosti a termoregulačným ventilom ovplyvňuje prietok vykurovacej vody. SIEA zároveň upozorňuje, že rozsah sa medzi jednotlivými výrobkami líši a spravidla pokrýva približne 12 až 26 °C.

Pri typickej hlavici preto môže orientačné nastavenie vyzerať približne takto:

* – ochrana pred zamrznutím, približne 7 až 8 °C,

1 – približne 12 °C,

2 – približne 16 °C,

3 – približne 20 °C,

4 – približne 24 °C,

5 – približne 28 °C.

Nie je to univerzálna tabuľka pre každý ventil. Napríklad dokumentácia Danfoss RAW pracuje práve približne so stupnicou 12, 16, 20, 24 a 28 °C, pričom výrobca výslovne upozorňuje, že výsledná teplota závisí aj od podmienok montáže. Preto sa vždy oplatí pozrieť manuál konkrétnej hlavice.

Prečo teda päťka nevykúri studenú izbu rýchlejšie?

Predstavme si, že v miestnosti je 15 °C. Ak nastavíš hlavicu na 3 a jej cieľová hodnota je približne 20 °C, rozdiel medzi skutočnou a požadovanou teplotou je dostatočne veľký na to, aby bol ventil otvorený a radiátor dostával vykurovaciu vodu.

Ak ju namiesto toho otočíš na 5, ventil sa síce snaží dosiahnuť oveľa vyššiu teplotu, ale nevytvorí tým teplejšiu vodu v potrubí, nezvýši výkon kotla ani z radiátora neurobí väčšie vykurovacie teleso.

Maximálny výkon radiátora v danom okamihu určujú najmä:

• teplota vykurovacej vody,
• prietok vody,
• veľkosť a konštrukcia radiátora,
• teplotný rozdiel medzi radiátorom a miestnosťou,
• nastavenie a hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy.

Keď je miestnosť výrazne chladnejšia než nastavených 20 °C, správne fungujúci ventil môže byť už pri nastavení 3 prakticky naplno otvorený. Otočením na 5 teda nezíska ďalší „stupeň výkonu“. Rozdiel príde neskôr.

ChatGPT

Trojka začne prietok obmedzovať, keď sa miestnosť blíži približne k 20 °C. Päťka bude pokračovať vo vykurovaní, pretože čaká na podstatne vyššiu teplotu. Výsledkom preto nemusí byť rýchlejšie vykúrenie. Skôr prekúrená miestnosť.

Dva stupne navyše už nie sú zanedbateľné

Práve tu sa z relatívne nevinného otočenia hlavice stáva otázka peňazí. SIEA uvádza praktické pravidlo, podľa ktorého každé zvýšenie teploty v miestnosti o 1 °C znamená približne 6 % energie na vykurovanie navyše. Agentúra preto odporúča v najčastejšie používaných miestnostiach držať termostatické hlavice približne okolo stupňa 3.

Ak z tohto orientačného pravidla vytvoríme jednoduchý model, rozdiel vyzerá nasledovne:

Ide o orientačný model, nie garantovaný výsledok každej domácnosti. Skutočná spotreba závisí od zateplenia, počasia, polohy bytu, spôsobu vykurovania, vetrania či vnútorných tepelných ziskov.

Na rozdiel medzi jednotlivými nastaveniami však ukazuje veľmi dobre.

Modelový byt: pri 20 °C minie na vykurovanie 10 000 kWh

Povedzme, že domácnosť potrebuje počas vykurovacej sezóny pri priemernej vnútornej teplote 20 °C približne 10 000 kWh tepla. Pri použití 6-percentného orientačného pravidla by vychádzalo:

• 20 °C: 10 000 kWh,
• 22 °C: približne 11 200 kWh,
• 24 °C: približne 12 400 kWh.

Rozdiel medzi 20 a 22 °C je teda približne 1 200 kWh tepla za sezónu. Medzi 20 a 24 °C je to už približne 2 400 kWh. Ak by domácnosť za samotné vykurovanie pri 20 °C zaplatila napríklad 800 eur za sezónu, orientačný model vyzerá takto:

• 20 °C – 800 €
• 22 °C – približne 896 €
• 24 °C – približne 992 €

Dva stupne navyše by tak v modelovom prípade znamenali približne 96 eur za sezónu, štyri stupne približne 192 eur. Pri domácnosti s nákladmi 1 200 eur by rovnaké percentá znamenali približne:

• 20 °C – 1 200 €
• 22 °C – 1 344 €
• 24 °C – 1 488 €

Rozdiel medzi 20 a 24 °C by bol už 288 eur. Výpočet zámerne nepoužíva cenu konkrétneho paliva. Pri plyne, centrálnom teple, tepelnom čerpadle či elektrickom kúrení je cena jednej dodanej kWh tepla odlišná, ale fyzikálny princíp zostáva rovnaký: čím vyššiu vnútornú teplotu musí budova udržiavať, tým viac tepla uniká von a tým viac ho treba dopĺňať.

Na Slovensku sa ani nepočíta s 24 °C v každej izbe

Slovenská vyhláška o kvalite dodávky tepla pracuje pri obytných budovách s rozdielnymi teplotami podľa účelu miestnosti.

V prílohe vyhlášky č. 152/2005 Z. z. sú uvedené napríklad:

• obývacie izby, spálne, pracovne a detské izby – 21 °C,
• kuchyňa – 20 °C,
• kúpeľňa – 24 °C,
• WC – 20 °C,
• chodby a predsiene – 15 °C.

Celú tabuľku možno nájsť priamo v Slov-Lexe.

Aj z tohto je zrejmé, že vykurovať celý byt na 24 °C nedáva ekonomický ani technický zmysel. Vyššia teplota je opodstatnená napríklad v kúpeľni, nie automaticky v každej miestnosti.

Hlavica za závesom môže kúriť úplne zle

Ďalšia častá chyba nesúvisí s číslom na hlavici, ale s jej okolím. Termostatická hlavica musí vedieť snímať približne rovnaký vzduch ako zvyšok miestnosti. Ak ju zakryje:

• dlhý záves,
• kryt radiátora,
• sedačka,
• skrinka,
• sušiaca sa bielizeň,
• môže sa okolo nej vytvoriť lokálne teplejšie prostredie.

SIEA upozorňuje, že v takom prípade môže hlavica vyhodnotiť miestnosť ako dostatočne vyhriatu a uzavrieť ventil napriek tomu, že uprostred izby je stále chladno.

Výsledkom býva typická situácia: radiátor je vlažný alebo studený, človek otočí hlavicu na päť a problém hľadá v kúrení, hoci snímač len dostáva nesprávnu informáciu.

Radiátor nekúri? Päťka nemusí vyriešiť ani skutočný problém

Ak je miestnosť studená a radiátor napriek otvorenej hlavici nekúri, má zmysel skontrolovať inú príčinu.

Najčastejšie môže ísť o:

• zavzdušnený radiátor – horná časť zostáva studená,
• zaseknutý ventilový kolík po letnej odstávke,
• nízku teplotu vykurovacej vody,
• slabý prietok alebo zlé hydraulické vyváženie,
• zakrytú termostatickú hlavicu,
• problém s kotlom alebo centrálnym vykurovaním.

SIEA medzi základnými opatreniami pred vykurovacou sezónou odporúča aj kontrolu a odvzdušnenie radiátorov.

Otáčanie hlavice medzi trojkou a päťkou teda neopraví vzduch v radiátore ani nedostatok teplej vody.

Pixabay

Ako ju teda nastaviť bez zbytočného prekurovania?

Univerzálne číslo pre každého neexistuje. Rozdielne hlavice majú rozdielne stupnice a inú tepelnú pohodu môže potrebovať senior, malé dieťa alebo zdravý dospelý.

Ako východisko však dáva zmysel:

• obývačka a pracovňa: približne 20 až 21 °C,
• spálňa: podľa osobnej preferencie spravidla o niečo menej,
• kuchyňa: približne 20 °C, pretože ďalšie teplo produkuje varenie,
• kúpeľňa: približne 23 až 24 °C,
• chodba: nemusí mať teplotu obývačky.

A pri klasickej termostatickej hlavici je lepšie nájsť číslo, pri ktorom miestnosť stabilne drží požadovanú teplotu, a potom ho nechať pracovať.

Presne na to bola hlavica navrhnutá. Nie aby ju človek niekoľkokrát denne prepínal medzi nulou a päťkou, ale aby sama obmedzila radiátor vo chvíli, keď už ďalšie teplo netreba.

Najväčší problém päťky preto nie je, že by radiátor okamžite spotreboval päťkrát viac energie. Problém je, že mu prikážeš prestať kúriť až pri podstatne vyššej teplote. A práve tie dva či štyri stupne navyše sa môžu počas celej zimy zmeniť na stovky kilowatthodín a podľa veľkosti domácnosti aj desiatky až stovky eur.

Čítajte viac z kategórie: Novinky