Extrémne počasie v Európe má nečakaného vinníka. Problém sa začína na ďalekom mieste

Keď sa hovorí o topení Grónska, pozornosť sa zvyčajne sústreďuje na rast hladiny morí. Dôsledky však môžu Európu zasiahnuť omnoho skôr, než voda zaplaví pobrežia. Medzinárodný tím vedený Juanom Jesúsom Gonzálezom-Alemánom zo španielskej meteorologickej agentúry AEMET našiel možné prepojenie medzi grónskou vodou, zmenami v Atlantiku a extrémnymi letami nad Európou.

Výskumníci analyzovali údaje od roku 1950 do roku 2022 a porovnávali roky so slabou a silnou tvorbou tlakových výší nad západnou Európou. Práve stabilná tlaková výš, označovaná aj ako hrebeň vysokého tlaku, dokáže na dlhý čas obmedziť vietor a oblačnosť. Zemský povrch aj more potom dostávajú viac slnečného žiarenia a prehrievajú sa.

Pred rokmi, počas ktorých sa nad Európou vytvorili mimoriadne silné tlakové výše, odtekalo podľa výpočtov z Grónska v priemere o 81,6 miliardy ton vody viac než pred rokmi so slabšími výšami.

Studená voda môže priniesť extrémne horúčavy

Znie to ako paradox. Sladká voda z topiaceho sa ľadu ochladzuje časť severného Atlantiku, no výsledkom môže byť väčšie riziko horúčav v Európe.

Sladká voda je ľahšia než slaná morská voda, preto zostáva pri hladine a obmedzuje premiešavanie oceánu. Južne od Grónska tak môže vzniknúť chladnejšia a menej slaná povrchová oblasť. Zároveň zostáva oceán južnejšie teplejší, čím sa zväčšuje teplotný rozdiel medzi jednotlivými časťami Atlantiku.

Tento kontrast dodáva energiu mimotropickým cyklónam nad oceánom. Tie následne presúvajú teplý a vlhký vzduch a môžu podporiť vznik tlakovej výše ďalej na východ – nad západnou a strednou Európou. Ak sa výš nepohne, vznikajú ideálne podmienky pre dlhotrvajúce sucho, horúčavy a prehrievanie Stredozemného mora.

Európa už videla, ako môže reťazec skončiť

Najvýraznejším príkladom je leto 2022. Západné Stredomorie vtedy zasiahla najsilnejšia morská horúčava prinajmenšom od roku 1940. Teplota hladiny bola v oblasti vzniku neskoršej búrky o viac než 3 °C nad normálom.

Prehriate more napumpovalo do atmosféry obrovské množstvo tepla a vlhkosti. Dňa 18. augusta sa nad Baleárskym morom sformoval búrkový systém, ktorý sa zmenil na derecho – rozsiahlu a dlhotrvajúcu víchricu sprevádzanú ničivými nárazmi vetra.

Búrka prešla cez Korziku, severné Taliansko, Slovinsko a Rakúsko až na juh Česka. Na Korzike namerali náraz 62,2 metra za sekundu, teda približne 224 km/h. Podľa Európskeho laboratória pre silné búrky zahynulo 12 ľudí a ďalších 106 utrpelo zranenia.

Vedci netvrdia, že topenie Grónska samo vytvorilo túto konkrétnu búrku. Tvrdia však, že mohlo pomôcť nastaviť širšie podmienky, v ktorých sa nad Európou udržala tlaková výš, Stredozemné more sa extrémne prehrialo a atmosféra získala dostatok energie pre ničivý systém.

Unsplash/Freepik (Úprava redakcie)

Klimatické modely môžu riziko podceňovať

Tím mechanizmus preveril pomocou 25 simulácií modelu IFS, ktorý používa Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia. Pri nastavení oceánu podľa podmienok z roku 2022 model častejšie vytváral tlakové výše nad západnou a strednou Európou.

Znepokojujúci je pohľad na dlhodobé prognózy. Všetkých 53 skúmaných klimatických modelov CMIP6 malo problém reprodukovať zmeny atmosférickej cirkulácie pozorované nad Európou. Dôvodom môže byť príliš hrubé rozlíšenie, nepresné spracovanie prítoku sladkej vody alebo slabé zachytenie premiešavania oceánu.

Výsledky sú zatiaľ dostupné ako nerecenzovaný preprint, preto nejde o definitívny verdikt. Ukazujú však riziko, ktoré sa nedá zúžiť iba na pobrežie západnej Európy. Horúčavy a búrkové systémy vznikajúce nad Stredozemím môžu zasiahnuť Taliansko, Rakúsko, Česko a nepriamo aj Slovensko. Ak modely tento reťazec nezachytávajú správne, Európa môže podceňovať jednu z ciest, ktorou otepľovanie zosilňuje jej počasie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky