Keď sa v stredu 12. augusta krátko po 19.20 h začne do Slnka zarezávať tmavý okraj Mesiaca, majitelia fotovoltiky uvidia pokles aj v aplikácii svojho meniča. Na západe krajiny zmizne do západu Slnka približne 80 % disku, na východe okolo polovice.

Z týchto percent sa však účet za elektrinu vypočítať nedá. Panely nebudú pracovať na poludňajšom maxime. Slnko bude nízko nad západným obzorom a výkon elektrárne bude aj bez zatmenia rýchlo smerovať k nule.

Preto sme spojili astronomický priebeh úkazu, overený inštalovaný výkon slovenských solárov a hodinové dáta európskeho systému PVGIS. Výsledok je podstatne menej dramatický než samotné zatmenie Slnka, ktoré patrí medzi jedno z najčarovnejších zatmení za posledných 27 rokov.

Sedemkilowattová elektráreň príde najviac o niekoľko centov

Modelovali sme bežnú 7 kWp domácu elektráreň s panelmi sklonenými o 35 stupňov. Základnú výrobu bez zatmenia sme vypočítali z hodinových dát PVGIS od Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Použili sme údaje pre 12. august z rokov 2005 až 2023, systémové straty 14 % a tri orientácie strechy.

Rozdiel je výrazný. Južne orientovaná 7 kWp elektráreň v Bratislave stratí počas zatmenia približne 0,01 až 0,02 kWh. Panely v tom čase už Slnko takmer nemajú pred sebou a vyrábajú najmä z rozptýleného svetla.

Pri juhozápadnej orientácii vychádza strata okolo 0,07 kWh. Čisto západná strecha, ktorá večer vyrába najdlhšie, príde približne o 0,11 kWh. Aj v priaznivom scenári sa tak bavíme skôr o energii na niekoľko nabití smartfónu než o výrobe, ktorá by rozhodovala o mesačnom účte.

ÚRSO pre rok 2026 pracuje s priemernou koncovou cenou elektriny pre domácnosti 195,95 eura za MWh, teda necelých 20 centov za kWh. Ak by domácnosť musela celú chýbajúcu výrobu nahradiť odberom zo siete, južná elektráreň ju bude stáť menej než pol centa. Pri západnej orientácii približne dva centy.

Ani pri 10 kWp západne orientovanom systéme by modelovaná strata nemala prekročiť približne 0,16 kWh, teda tri až štyri centy. Batéria výsledok zmení iba účtovne: dom môže počas úkazu ďalej fungovať zo zásoby, po západe Slnka v nej však zostane o rovnaké množstvo energie menej.

Ak by elektráreň energiu inak poslala do siete, majiteľ nepríde o plnú maloobchodnú cenu. Hodnota prebytku závisí od zmluvy, výkupu alebo virtuálnej batérie a býva odlišná od koncovej ceny odoberanej elektriny. „Strata v centoch“ je preto horný model pre elektrinu, ktorú by domácnosť v tej chvíli sama spotrebovala.

To, či fotovoltika domácnosti naozaj šetrí, oveľa viac ovplyvňuje veľkosť systému, vlastná spotreba a práca s prebytkami. Tieto rozdiely sme podrobne rozobrali v článku o tom, čo rozhoduje, či panely zarobia alebo prerobia tisíce eur.

Slovenským solárom bude chýbať približne 3 až 5 MWh

Podľa najnovšieho úplného súčtu SAPI malo Slovensko na konci roka 2025 fotovoltiku s výkonom 1 357 MW. Asociácia zároveň odhaduje, že vlastnú elektráreň už využíva viac než 70-tisíc slovenských domácností. Keďže nové systémy pribúdali aj v roku 2026, ide pri celkovom výkone o konzervatívny základ.

Ani tu však nemožno vypočítať stratu ako 80 % z 1 357 MW. Inštalovaný výkon je údaj z laboratórnych podmienok a väčšina elektrární ho večer ani zďaleka nedosiahne. Navyše východ Slovenska čaká skorší západ Slnka a menšia fáza úkazu než Bratislavu.

Unsplash/NASA

Východiskom pre rozdelenie výkonu bol trhový prehľad SAPI, podľa ktorého malo Slovensko na konci roka 2024 približne 586 MW veľkých pozemných elektrární a 528 MW strešných systémov. K nim sme pripočítali jednotlivé kategórie prírastku za rok 2025. Veľké elektrárne sme ponechali orientované na juh a pri strešných zdrojoch použili kombináciu juhu, juhozápadu a západu. Výrobu sme rozdelili medzi západné, stredné a východné Slovensko a priebeh zatmenia prepočítali po minútach.

Výsledkom je strata približne 3,3 až 5,0 MWh. Najväčší rozdiel oproti večeru bez zatmenia vychádza okolo 19.46 h, keď môže slovenským panelom chýbať približne 9 MW výkonu.

Freepik/Úprava redakcie

Pre predstavu, 3,3 až 5 MWh zodpovedá jednodňovej spotrebe približne 530 až 800 priemerných domácností v tarife DD2, pri ktorej ÚRSO počíta s ročným odberom 2 272 kWh. Ak by sme celé chýbajúce množstvo ocenili priemernou maloobchodnou cenou pre domácnosti, dostaneme približne 650 až 1 000 eur.

Nejde o jeden účet, ktorý niekto zaplatí. V slovenskom súčte sú domácnosti, firmy aj veľké elektrárne s rozdielnymi zmluvami a hodnotou vyrobenej energie. Prepočet v eurách slúži iba ako zrozumiteľné porovnanie.

Urobili sme aj úmyselne prehnaný citlivostný scenár. Ak by sa celý slovenský výkon správal ako západne orientované panely na západe krajiny pri veľmi priaznivom žiarení, strata by dosiahla približne 25 MWh, v maloobchodnom prepočte necelých 5 000 eur. Toto číslo predstavuje strop modelu, nie očakávaný výsledok.

Skutočnosť napokon rozhodne oblačnosť. Aktuálna rozšírená predpoveď SHMÚ počíta na 12. až 14. augusta s jasným až polooblačným počasím. Predpoveď treba v deň úkazu aktualizovať. Ak bude večer zamračené, panely budú vyrábať menej už pred zatmením a dodatočná strata spôsobená Mesiacom klesne.

Európa príde o gigawatty, blackout však nehrozí

Na úrovni celej Európy už ide o podstatne väčšie číslo. ENTSO-E odhaduje, že za jasného počasia môže medzi 19.15 a 21.30 h fotovoltická výroba klesnúť až o 9,7 GW. Samotné Španielsko môže v maxime prísť približne o 5 GW a Francúzsko o 1,8 GW.

Prevádzkovatelia sietí však výpadok elektriny neočakávajú. Zatmenie poznajú dlho dopredu, koordinujú rezervy a jeho najväčšou výhodou je čas: prichádza večer, keď fotovoltika prirodzene končí výrobu a spotreba sa dá pokryť inými zdrojmi.

Pre majiteľa slovenskej strechy tak bude 12. august zaujímavejší pohľad na krivku meniča než finančná udalosť. Mesiac môže na pár minút zakryť väčšinu Slnka, z ročnej výroby domácej elektrárne však ukrojí množstvo, ktoré sa na účte pravdepodobne stratí v zaokrúhlení.

Čítajte viac z kategórie: Novinky