Fotovoltika sa na Slovensku predáva ako jednoduchý recept na nižšie účty za elektrinu. Namontuješ panely na strechu, slnko sa postará o zvyšok a faktúry od dodávateľa energie sa prepadnú na minimum. Realita je však podstatne zložitejšia.

Mnohí majitelia fotovoltických elektrární zažili rovnaký scenár. Po montáži sledujú aplikáciu striedača a vidia, ako počas slnečného dňa odtekajú kilowatthodiny do siete. Večer sa však situácia otočí. Slnko zmizne za obzor a domácnosť opäť nakupuje elektrinu za bežné ceny.

Navyše, veľa ľudí si so sebou nesie návyky z čias dvojtarifných sadzieb. Desaťročia platilo jednoduché pravidlo: per v noci, zapínaj bojler v noci, nabíjaj v noci. Pri fotovoltike však takýto prístup často funguje presne proti vlastnej peňaženke. Elektrina má totiž najvyššiu hodnotu v okamihu, keď ju vyrobíš na vlastnej streche. Každá kilowatthodina spotrebovaná cez deň je spravidla výhodnejšia než tá, ktorú večer nakúpiš späť zo siete.

Práve pri takýchto zisteniach prichádza prvé vytriezvenie. Samotné panely totiž automaticky nezaručujú vysoké úspory, pokiaľ „si robíš, čo chceš“. O tom, či sa investícia vráti za sedem, desať alebo pätnásť rokov, často rozhodujú úplne iné faktory. Najmä to, ako dokážeš využiť energiu v okamihu, keď ju vyrábaš.

Skutočný prínos fotovoltiky

Ak existuje jedno slovo, ktoré by mal poznať každý majiteľ fotovoltiky, je to autospotreba. Ide o podiel elektriny, ktorú domácnosť spotrebuje priamo v momente výroby. Čím vyššia je autospotreba, tým väčší ekonomický zmysel fotovoltika dáva. Problém je, že bežná slovenská domácnosť bez zmeny návykov dosahuje autospotrebu približne na úrovni 20 až 30 percent. Zvyšok energie putuje do siete alebo do virtuálnej batérie.

Na prvý pohľad to nemusí vyzerať zle. Veď energiu si predsa uložíš a neskôr vyberieš späť. Lenže práve tu vzniká najväčšie nedorozumenie. Virtuálna batéria nie je skutočná batéria. Elektrina fyzicky odchádza do distribučnej siete a pri jej spätnom odbere sa platia rôzne poplatky vrátane distribúcie či ďalších regulovaných položiek.

Každá kilowatthodina spotrebovaná priamo zo strechy má preto vyššiu hodnotu než tá, ktorú si budeš brať späť večer.

Predstav si to ako prepravku piva uloženú u suseda. Pivo je síce tvoje, ale zakaždým, keď si prídeš po fľašu, zaplatíš poplatok za jej vydanie. Čím menej takýchto „výberov“ potrebuješ, tým lepšie. Preto sa skúsení energetici nesústredia len na počet panelov. Ich cieľom je dostať autospotrebu na 60 až 70 percent, ideálne ešte vyššie.

Najlacnejšia batéria stojí pár stoviek eur. Volá sa bojler

Keď sa povie akumulácia energie, väčšina ľudí si predstaví lítiové batérie za tisíce eur. V skutočnosti sa v mnohých slovenských domácnostiach nachádza oveľa lacnejšie úložisko energie. Je ním obyčajný elektrický bojler. Ohrev 200-litrového zásobníka vody z približne 15 °C na 60 °C dokáže uložiť približne 10 kWh energie. To je kapacita porovnateľná s mnohými domácimi batériovými systémami.

Rozdiel je v cene. Ak bojler nastavíš tak, aby sa nahrieval predovšetkým medzi 10:00 a 15:00, dokáže spotrebovať značnú časť denných prebytkov. Namiesto posielania elektriny do siete ju uložíš vo forme teplej vody, ktorú využiješ večer alebo nasledujúce ráno.

Pre mnohé domácnosti ide o najvýhodnejší krok vôbec.

Tepelné čerpadlo môže byť tajnou zbraňou

Majitelia tepelných čerpadiel majú ďalšiu výhodu. Moderné zariadenia často podporujú technológiu SG Ready (Smart Grid Ready). Ide o komunikačný systém, ktorý umožňuje spoluprácu medzi fotovoltikou a tepelným čerpadlom.

Ak striedač zaznamená vysoké prebytky, vyšle signál tepelnému čerpadlu. To môže začať pripravovať teplú vodu, mierne prehriať zásobník alebo zvýšiť teplotu podlahového vykurovania. Dom sa tak stáva akousi tepelnou batériou.

Namiesto nákupu drahých akumulátorov využívaš tepelnú kapacitu budovy. Energia, ktorá by inak odišla do siete, zostáva doma.

Copilot Designer

Klimatizácia nemusí byť žrút energie

Čítaj viac z kategórie: Novinky