Zem nie je pod nohami taká pokojná, ako by sa mohlo zdať. Hlboko pod zemskou kôrou, približne 3 000 kilometrov pod povrchom, sa nachádza vonkajšie jadro tvorené tekutým železom. Tento neustále sa pohybujúci oceán horúcej hmoty funguje ako obrovské dynamo, ktoré vďaka elektrickej vodivosti vytvára naše geomagnetické pole. Dlhé roky sme boli v tom, že prúdenie v jadre je stabilné a smeruje predovšetkým na západ.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Všetko sa však zmenilo v roku 2010. Pod Tichým oceánom došlo k javu, ktorý odborníci doteraz nedokážu uspokojivo vysvetliť. Oblasť roztaveného kovu tam náhle zmenila smer a začala prúdiť silno na východ. Výsledky experimentu ukazujú, že tento zvrat nebol len lokálnou odchýlkou, ale významnou zmenou v správaní vnútra planéty.

Dáta, ktoré tento fenomén odhalili, pochádzajú z pokročilých satelitných misií, konkrétne z projektu Swarm a CryoSat, ktoré prevádzkuje Európska vesmírna agentúra ESA. Vďaka kombinácii týchto údajov s pozemnými meraniami za posledné tri desaťročia sa podarilo vytvoriť doteraz najpresnejší obraz o pohyboch v jadre.

Prekvapivá nestabilita

Donedávna sa predpokladalo, že veľké prúdy v jadre Zeme sú pomerne stacionárne. Zistenie, že sa takýto rozsiahly systém dokáže v priebehu jediného desaťročia tak dramaticky zmeniť, je pre vedeckú komunitu veľkým prekvapením. Ukazuje to, že vnútro Zeme je omnoho dynamickejšie a citlivejšie, než sme si mysleli.

Hlavný autor štúdie, Frederik Dahl Madsen z University of Edinburgh, upozorňuje, že zatiaľ nie je jasné, či ide o krátkodobý výkyv, súčasť dlhšieho cyklu alebo trvalú zmenu rovnováhy. Vedci preto budú musieť v najbližších rokoch pozorne sledovať každú zmenu, aby pochopili, kam sa tento tekutý systém uberá.

Je fascinujúce vidieť, ako veda dokáže preniknúť cez tisíce kilometrov horniny. Podobné výzvy pri skúmaní neviditeľných javov často pripomínajú snahu pochopiť aj iné telesá, napríklad nedávno publikované zmeny v atmosfére vzdialenejších telies, ako sa dočítate v článku o tom, ako sa slávne teleso čoraz viac vzďaľuje od Slnka.

Prepojenie s vnútorným jadrom

Analýza naznačuje aj možnú súvislosť medzi týmto prúdením a javmi, ktoré sa dejú ešte hlbšie. Podľa vedcov je možné, že zmeny v tekutom vonkajšom jadre sú prepojené s dynamikou vnútorného, pevného jadra Zeme. Seizmologické údaje a dáta z geodézie totiž vykazujú zmeny, ktoré sa časovo zhodujú s týmto východným prúdením.

Satelity Swarm, ktoré ESA vypustila v roku 2013, sú v tomto smere kľúčové. Vďaka vysoko citlivým magnetometrom dokážu odfiltrovať rušivé signály z kôry alebo ionosféry a izolovať samotný magnetický podpis generovaný v jadre. Tento nástroj nám umožňuje sledovať vývoj „geodynama“ takmer v reálnom čase.

Keď už hovoríme o fascinujúcich javoch, ktoré menia náš pohľad na vesmírne telesá, nemôžeme opomenúť ani našu hviezdu. Odborníci len nedávno vďaka najvýkonnejšiemu teleskopu odhalili zvláštny fenomén Slnka, ktorý sa nepodarilo dokázať celých 150 rokov.

Ochranný štít v ohrození?

Hoci sa udalosti v jadre Zeme odohrávajú príliš hlboko na to, aby priamo ovplyvnili náš každodenný život či klímu, ich význam je obrovský. Magnetické pole, ktoré toto prúdenie vytvára, je naším hlavným ochranným štítom proti nebezpečnému slnečnému žiareniu.

Ak by sa dynamika v jadre výrazne zmenila, časom by to mohlo ovplyvniť intenzitu a stabilitu tohto poľa. Pre technologickú spoločnosť by to znamenalo problémy v navigácii, komunikácii či prevádzke družíc. Súčasné merania síce neindikujú žiadnu katastrofu, ale pripomínajú nám, že Zem je živý, neustále sa meniaci organizmus.

Výskumníci sa teraz zameriavajú na otázku, či sa tento silný východný prúd začína oslabovať. Od roku 2020 sa totiž zdá, že intenzita tohto javu klesá, čo by mohlo znamenať, že ide o súčasť väčšieho, prirodzeného cyklu. Pochopenie týchto procesov je nevyhnutné pre dlhodobé plánovanie našej technologickej infraštruktúry.

Záverom možno povedať, že veda o hlbinných vrstvách Zeme zažíva vďaka satelitným technológiám zlatý vek. Čím viac dát máme k dispozícii, tým jasnejšie vidíme, že jadro našej planéty nie je len statickým kusom kovu, ale komplexným a nesmierne aktívnym srdcom, ktorého tlkot riadi všetko, čo sa deje na povrchu.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP