Súčasné definície hviezd, planét a mesiacov sa zdajú byť na papieri jasné, no realita hlbokého vesmíru je oveľa komplexnejšia. Hviezdy žiaria, planéty obiehajú hviezdy a mesiace krúžia okolo planét. Tento zdanlivo jednoduchý systém však v praxi naráža na limity, čo ukazuje aj dlhoročná debata o statuse Pluta či trpasličích planét ako Ceres. Keď sa totiž pozrieme na veľké kozmické telá, naše doterajšie tabuľky zlyhávajú.

Najnovší objav vedcov však tento chaos posúva na úplne novú úroveň. Podľa informácií portálu Universe Today sa astronómom podarilo identifikovať objekt, ktorý formálne mení spôsob, akým klasifikujeme sústavy vzdialené desiatky svetelných rokov. Ide o systém hviezdy CD-35 2722, kde sa podarilo odhaliť niečo, čo sme doteraz poznali len z teoretických simulácií.

Hviezda CD-35 2722 je typu M, teda červený trpaslík, ktorý sa nachádza zhruba 70 svetelných rokov od Zeme. Spektrálne pozorovania odhalili, že táto hviezda vykazuje periodické kolísanie, čo naznačuje prítomnosť spoločníka, objektu CD-35 2722b. Odhady hmotnosti, ktoré publikovala vedecká štúdia v časopise Nature, naznačujú, že tento spoločník má hmotnosť 29 až 38-násobok Jupitera. To ho radí do kategórie tzv. hnedých trpaslíkov.

Kde končí planéta a začína hviezda

Hnedí trpaslíci sú v astrofyzike fascinujúcou skupinou telies. Sú príliš veľkí na to, aby sme ich označili za planéty, no zároveň im chýba dostatočná hmotnosť na to, aby dokázali dlhodobo udržiavať termonukleárnu fúziu vodíka, ako to robia klasické hviezdy. Hranica 15 Jupitery im umožňuje spaľovať deutérium, čo z nich robí akýsi hybrid medzi planétou a hviezdou.

Tieto objekty sú natoľko hmotné, že ich je možné priamo pozorovať pomocou Very Large Telescope (VLT) patriaceho pod ESO (Európske južné observatórium). Práve detailné spektrálne analýzy objektu CD-35 2722b priniesli prekvapenie – samotný hnedý trpaslík vykazuje jemné kolísanie, ktoré odhaľuje prítomnosť ďalšieho, menšieho telesa v jeho blízkosti.

Ide o objekt s hmotnosťou porovnateľnou s Jupiterom. A práve tu narážame na terminologický problém. Ak máme planétu obiehajúcu hnedého trpaslíka, ktorý zase obieha hviezdu, je to mesiac? Alebo by sme mali používať označenie „exosatelit“? Vedecká komunita sa v týchto otázkach zatiaľ len orientuje, podobne ako keď sme nedávno sledovali snahy o posúvanie hraníc fyzikálnych zákonov v laboratóriách.

Výzva pre budúce generácie astronómov

Skutočnosť, že hnedí trpaslíci môžu mať vlastný systém „mesiacov“, otvára dvere k úplne novým úvahám o obývateľnosti vesmíru. Ak by sa takýto exosatelit nachádzal v obývateľnej zóne hviezdy, teoreticky by mohol mať podmienky vhodné pre život. Bolo by to fascinujúce, no zároveň by to definitívne zmazalo hranice, ktoré sme si ako ľudstvo nastavili na zjednodušenie nášho chápania vesmíru.

Pre astronómov je tento objav kľúčový aj preto, lebo nám umožňuje študovať formovanie takýchto sústav. Hnedí trpaslíci totiž pravdepodobne vznikajú podobným procesom ako hviezdy, čo naznačuje, že aj ich „sprievodné telesá“ by sa mohli formovať podobne ako planéty v protoplanetárnych diskoch. Viac o extrémnych javoch vo vesmíre sa dozviete aj v našich archívnych textoch, napríklad o tom, ako riziká vo vesmíre čoraz viac ovplyvňujú našu technológiu.

Je vysoko pravdepodobné, že CD-35 2722b nie je jediným prípadom tohto druhu. Ako budeme zdokonaľovať technológie na detekciu „kolísania“ hviezd a priame zobrazovanie exoplanét, zoznam exosatelitov sa bude rozširovať. Možno budeme musieť vytvoriť úplne novú kategóriu telies, ktorá lepšie vystihne pestrosť vesmírnej architektúry.

Zatiaľ zostáva tento systém unikátnym laboratóriom, ktoré nám pripomína, že vesmír sa nedrží našich definícií. Je to dynamický, chaotický a neustále sa meniaci priestor. Každý takýto objav je len ďalším dielikom do skladačky, ktorá nám pomáha pochopiť naše miesto v nekonečnom kozme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky