Leto na Slovensku začína mať každý rok podobný scenár. Teploty šplhajú k rekordom, pôda praská a vysychá, obce pristupujú k obmedzeniu používania vody a čoraz viac ľudí zisťuje, že studne, ktoré boli celé desaťročia spoľahlivým zdrojom vody, už nemusia byť samozrejmosťou.

V čase, keď sa z vody stáva strategická surovina, však stále narážame na jeden veľký paradox. S najcennejším zdrojom, aký máme, často nezaobchádzame vôbec šetrne. Pitná voda, ktorej úprava si vyžaduje náročné technologické procesy, sa na Slovensku stále používa aj tam, kde jej kvalitu vôbec nepotrebujeme.

Splachujeme ňou toalety, polievame záhrady a mestskú zeleň, umývame autá či využívame ju pri činnostiach, kde by v mnohých prípadoch mohla stačiť voda technická. Aj preto odborníci čoraz častejšie hovoria o potrebe hľadať nové zdroje a lepšie využívať tie, ktoré dnes považujeme skôr za problém než príležitosť.

Jedna z možných odpovedí sa pritom nachádza na mieste, kde by ju väčšina ľudí vôbec nehľadala: na skládkach odpadu. Reč je o priesakovej vode, ktorá vzniká pri kontakte dažďovej vody s uloženým odpadom. Dnes predstavuje najmä environmentálny problém, ktorý treba zachytávať a čistiť, no podľa odborníkov môže po správnej úprave predstavovať aj potenciálny zdroj technickej vody.

Práve o tom, či dokážeme v budúcnosti lepšie využiť aj takéto netradičné zdroje vody, sme sa rozprávali s Róbertom Láskom zo spoločnosti Slovak Eco Treatment, špecialistom na životné prostredie so zameraním na odpadové hospodárstvo a udržateľný rozvoj.

Róbert Láska, Slovak Eco Treatment

Slovné spojenie „voda zo skládky“ znie vskutku nebezpečne. Čo je priesaková voda a prečo vôbec vzniká?

Skládku odpadu si každý predstavuje ako veľký kopec rôznorodého odpadu. Predstavte si však teraz skládku, ktorá zároveň funguje ako obrovská špongia. Už v samotnom odpade sa nachádza množstvo tekutín. Keď na túto „špongiu“ zaprší alebo sa na nej topí sneh, voda pomaly preteká celým týmto telesom smerom nadol. Počas svojej cesty do seba doslova „nasaje“ všetko, s čím príde do kontaktu – rozpustné chemikálie, zvyšky čistiacich prostriedkov, ťažké kovy či organické nečistoty z rozkladajúceho sa odpadu.

Výsledkom je extrémne znečistená, tmavá a zapáchajúca tekutina, ktorú nazývame priesaková voda. Vzniká na každej skládke, a ak by sme ju bezpečne nezachytávali do nepriepustných nádrží pod skládkou, presiakla by do pôdy a kontaminovala by podzemné aj povrchové vody, ktoré sú zdrojom našej pitnej vody.

Vo svojom odbornom komentári ste načrtli, že priesakové vody majú potenciál byť cenným zdrojom technickej vody. Aký veľký objem vody sa na slovenských skládkach ročne vytvorí? Vieme to vôbec spoľahlivo odhadnúť?

Na Slovensku aktuálne funguje približne 80 skládok odpadu a úrady stále povoľujú rozšírenie ich kapacít. Čo sa týka samotného objemu vody, hoci presná celoslovenská evidencia na základe reálneho fyzikálneho modelu u nás stále chýba (čo považujem za veľký systémový nedostatok), môžeme sa oprieť o kvalifikované odhady.

Pri priemernom ročnom úhrne zrážok 700 – 800 mm na tieto skládky každoročne dopadnú milióny kubických metrov vody. Pri konzervatívnom odhade hovoríme o objeme viac ako: 5,5 milióna m³ vody ročne čo je 5,5 miliardy litrov vody ročne. Pre lepšiu predstavu – ide o gigantické množstvo, ktoré by poľahky vystačilo na naplnenie viac ako 2 000 olympijských bazénov. Možno je naozaj najvyšší čas prestať vnímať priesakovú vodu len ako odpadový problém.

Slovak Eco Treatment

Skládky odpadu sú svojim zložením často nepredvídateľné a nie vždy vieme odhadnúť, čo obsahujú. Aké technológie dnes dokážu z takejto silno znečistenej vody odstrániť nebezpečné látky?

Tak, ako sa v čase môže výrazne meniť samotné zloženie komunálneho odpadu, sú veľmi nepredvídateľné aj samotné hodnoty priesakovej vody. Zloženie tejto vody je skutočne chemický „koktail“. Bežné biologické čistiarne (ČOV) si s ním veľmi neporadia, pretože vysoké koncentrácie amoniaku či ťažkých kovov doslova usmrtia čistiace baktérie.

Dnes však máme k dispozícii inovatívne a hlavne overené špičkové technológie, ktoré dokážu vyčistiť aj tú najšpinavšiu vodu. Dobrým príkladom sú membránové technológie a najmä reverzná osmóza.

Čo to je?

V podstate ide o proces, pri ktorom tlačíme vodu cez veľmi jemnú polopriepustnú membránu. Tá prepustí iba samotné molekuly vody – všetko ostatné, čo je väčšie, zostáva zachytené. Aby tento proces fungoval, musíme prekonať prirodzený osmotický tlak. Na to sa využívajú vysokotlakové čerpadlá s tlakom až 90 barov. Výsledkom je extrémne účinné oddelenie nečistôt, keďže póry membrány sú menšie ako tisícina mikrometra.

Voda po procese reverznej osmózy je taká čistá, že svojimi parametrami často prekonáva bežnú úžitkovú vodu a blíži sa kvalite destilovanej vody. To je kvalita, ktorá by pred pár rokmi bola pri priesakových vodách prakticky nedosiahnuteľná. Takáto technológia už druhým rokom úspešne funguje aj priamo na Slovensku. Je plne mobilná a s reálnymi výsledkami spĺňa všetky požiadavky platnej legislatívy.

Ide však, zrejme, o ekonomicky náročný proces.

Vstupná investícia do technológie je síce vyššia, avšak pri započítaní dnešných extrémnych nákladov na odvoz a zneškodňovanie priesakových vôd na externých čistiarňach, v kombinácii s úsporami za nákup technologickej vody, sa návratnosť takýchto projektov pohybuje v rozmedzí niekoľkých rokov.

Slovak Eco Treatment

Kde podľa vás na Slovensku zbytočne plytváme pitnou vodou, hoci by ju bolo možné bez problémov nahradiť technickou vodou?

Najväčším paradoxom dnešnej doby je, že pitnou vodou (ktorú s obrovskými nákladmi filtrujeme a dezinfikujeme) splachujeme toalety, polievame trávniky, napúšťame bazény či umývame na záhrade autá…. Stále u nás existujú oblasti, kde ľudia nemajú alebo nevyužívajú studňovú vodu, prípadne jej úpravu, a sú tak plne odkázaní na pitnú vodu z vodovodu aj na činnosti, kde je to absolútne zbytočné.

Medzi najväčších „žrútov“ pitnej vody, kde by sa dala pitná voda okamžite nahradiť technickou (recyklovanou) vodou, patrí chladenie strojov, umývanie hál a rôzne technologické procesy, ktoré zo svojej podstaty vôbec nevyžadujú mikrobiologickú bezchybnosť pitnej vody. To sa týka priemyslu a výroby.

Ďalej to je polievanie obrovských plôch poľnohospodárskych plodín či pravidelná údržba a polievanie verejnej zelene v mestách.

Na Slovensku sa, žiaľ, často stretávame so zaostalosťou zákonov obzvlášť v takýchto špecifických enviro-technologických prípadoch. Je však dnes väčšou prekážkou technológia alebo práve legislatíva?

Technologická bariéra neexistuje. Obdobné zariadenia úspešne fungujú skoro 30 rokov aj na európskom trhu. Vieme ich navrhnúť, modifikovať, vyrobiť a prevádzkovať tak, aby sme z toxického priesaku urobili čistú vodu.

Hlavnou prekážkou je jednoznačne legislatíva. Slovenský zákonný rámec je nesmierne skostnatený. Naša legislatíva vníma vyčistenú priesakovú vodu stále primárne ako „odpadovú vodu“ alebo „odpad“, pričom chýbajú jasné pravidlá pre jej transformáciu na „produkt“ – teda na certifikovanú technickú vodu. Pre nás, ako prevádzkovateľa technológie, je dnes administratívne nesmierne zložité legálne použiť vyčistenú vodu hoci len na kropenie samotnej skládky.

Ak by sme však tieto legislatívne prekážky prekonali, skládka odpadov by prestala byť len environmentálnou záťažou. Získala by skvelé renomé, pretože vďaka lokálnemu čisteniu by dokázala ponúknuť napríklad blízkemu mestu bezpečne upravenú úžitkovú vodu. Mesto by ju následne mohlo bezplatne či výhodne využiť na kropenie ciest počas úmorných horúčav, zalievanie mestskej zelene alebo v priemysle.

Len musíme v sebe ako spoločnosť zlomiť tú psychologickú bariéru a predsudok, že aj auto brandované logom odpadovej spoločnosti môže v týchto horúčavách chladiť a kropiť ulice dokonale čistou a nezávadnou vodou, ktorá bola kedysi tou zlou, čiernou tekutinou.

Slovak Eco Treatment

Niektorí ľudia môžu mať obavy, že vyčistená priesaková voda stále obsahuje nebezpečné látky. Aké kontroly a testy by musela absolvovať, aby bola bezpečná na technické využitie?

Je úplne prirodzené, že verejnosť sa obáva niečoho nového a chýba tam ešte počiatočná dôvera. Myslím si, že to štandardne vidieť aj pri iných inovatívnych projektoch. Obavy z takejto modernej technológie sú však naozaj neopodstatnené. Bezpečnosť garantuje viacúrovňový systém kontroly:

• Online monitoring v reálnom čase: Samotná čistiaca jednotka (napríklad naša od Slovak Eco Treatment) je vybavená senzormi, ktoré nepretržite merajú základné fyzikálno-chemické parametre, ako sú vodivosť vody, teplota či pH. Ak by čistota vody na výstupe klesla čo i len o stotinu percenta, systém ihneď automaticky zastaví vypúšťanie a vodu vráti na začiatok čistiaceho cyklu.
• Vzdialený prístup a automatizácia: Vďaka online vzdialenému prístupu vidia naši technici všetky údaje v reálnom čase a vedia okamžite zasiahnuť. Jednotky sú navyše monitorované kamerami, ktoré môžeme sledovať aj cez mobil, takže dohľad je nepretržitý.
• Konštrukčné zabezpečenie: Samotná technológia v kontajneri je plne inteligentná a automatizovaná, navyše vybavená dvojitým dnom, ktoré poskytuje dodatočný stupeň bezpečnosti v prípade akejkoľvek poruchy. Z fyzikálneho hľadiska je prakticky nemožné, aby sa znečistená voda dostala na výstup. Spoľahlivosť a bezpečnosť sú u nás na prvom mieste.
• Laboratórna kontrola: Výstupná voda prechádza pravidelnými rozbormi v akreditovaných laboratóriách na overenie splnenia všetkých prísnych parametrov príslušnej slovenskej technickej normy (STN).

Je tento proces zdĺhavý?

Áno – samotný proces získania povolenia na prevádzku takéhoto zariadenia či nastavenie monitoringu nie je zdĺhavý pre samotnú technológiu. Časovo ho však extrémne predlžuje naša legislatíva, procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) či nekonečná byrokracia pri schvaľovaní prevádzkových poriadkov úradmi životného prostredia.

Ako na tom je Slovensko v porovnaní so zahraničím? Určite už existujú krajiny, ktoré podobný systém využívajú vo väčšom rozsahu a uvedomujú si, že pitná voda je novodobé zlato.

Myslím si, že už aj na Slovensku značnej časti obyvateľov – minimálne v týchto extrémnych tropických dňoch – došlo, že čistá a pitná voda začína byť novodobým zlatom. Všetci sme videli niekoľko upozornení od distribučných spoločností, ktoré varovali pred mizerným tlakom v potrubiach práve z dôvodu spustených závlah, osviežovačov či masívneho napúšťania bazénov.

Filtračné zariadenia obdobného typu, ako prevádzkujeme my, pritom v Európe úspešne fungujú už roky. Táto technológia bola pôvodne vyvíjaná prioritne pre armádu na ochranu vojsk a podobne. Samotný vývoj a výroba prebiehajú v nemeckom Hamburgu, kde naši kolegovia majú za sebou už viac ako 30-ročnú prax a vyše 2 000 realizovaných filtračných a osmóznych systémov pre odsoľovanie, priemysel, armádu či spracovanie priesakových kvapalín.

Sú skutočnými priekopníkmi v odbore – ako prví na svete vyvinuli technológiu reverznej osmózy pre priesakové kvapaliny, ktorá spája najnovšie poznatky z filtrácie a membránových technológií. Dokáže spoľahlivo spracovať priesakové vody zo všetkých typov skládok – starších, nových, aktívnych aj už uzavretých.

Máme nejaké príklady s konkrétnymi číslami?

Keď sa pozrieme len na našich susedov, vidíme obrovský rozdiel. V Maďarsku aktuálne úspešne funguje 8 obdobných jednotiek na úpravu priesakových vôd a ďalšie sú v prenájme alebo čakajú na dodanie. Celkovo z ich 72 skládok už 11 aktívne využíva systém reverznej osmózy (RO).

Ďalej Rumunsko. Ide o krajinu, ktorou mnohí u nás neprávom opovrhujú, no v tejto oblasti má prísnu legislatívu. Dnes tam už žiadna skládka bez obdobného systému čistenia nemôže fungovať. V Rumunsku je 45 skládok a až 80 % z nich čistí svoje priesakové vody práve týmto moderným zariadením.

V porovnaní s týmito číslami Slovensko so svojimi 80 skládkami a minimom reálnych inštalácií moderných technológií poriadne zaostáva.

Slovak Eco Treatment

Keď sa hovorí o nedostatku vody, väčšina diskusie sa točí okolo dažďovej vody alebo recyklácie odpadových vôd. Prečo sa o priesakových vodách prakticky vôbec nehovorí? Prehliadame ju práve kvôli „technologickej bariére“ prípadne spomínanej legislatíve?

Ako sme si už vyššie povedali, priesaková voda je veľmi špecifický druh vody a, úprimne, nikomu dvakrát nevonia. Je to kombinácia oboch faktorov, no najmä veľký „marketingový“ problém. Dažďová voda je čistá, romantická, padá z neba – ľudia jej rozumejú a radi ju zachytávajú do sudov. Skládka odpadu je však niečo špinavé a smradľavé, čo chce mať každý radšej čo najďalej od svojho domu. Priesaková voda je preto vnímaná len ako „nebezpečný odpad“, o ktorom je lepšie radšej vôbec nehovoriť.

Z druhej strany sú to, samozrejme, náklady. Pre prevádzkovateľa skládky bolo doteraz najjednoduchšie naložiť vodu do cisterny a odovzdať ju niekomu inému na ČOV (čistiareň odpadových vôd – pozn. redakcie). Prípadne len natiahnuť hadicu a v tom „lepšom“ prípade hore na skládku a priesakovú vodu donekonečna rozstrekovať späť do odpadu.

Taktiež legislatívny nezáujem spôsobil, že sa táto téma doteraz neotvárala na celospoločenskej úrovni. Priesakové vody sú skrátka „neviditeľným problémom“ – až kým nejaký aktívny aktivista nenafotí čiernu vodu v jarku za skládkou, kým nezačne zapáchať voda v studniach v okolitom katastri, alebo kým nedôjde k vážnej ekologickej havárii.

Ak by ste mali možnosť presadiť jednu konkrétnu zmenu, ktorá by Slovensku najviac pomohla lepšie hospodáriť s vodou, čo by to bolo?

Tým, že sa moje profesijné zameranie točí okolo skládok odpadov a priesakových vôd, reálne vnímam a nechávam pravidelne analyzovať rozbory surovej aj vyčistenej vody. Niekedy som úprimne zhrozený, aká zmes „bordelu“ to na vstupe vlastne je.

Moje úsilie by preto smerovalo k zavedeniu záväzných národných limitov pre opätovné využívanie vyčistených priemyselných a priesakových vôd, spojené s výrazným finančným znevýhodnením ich bezdôvodného vypúšťania alebo vyvážania.

Pritom stačí stanoviť naozaj jednoduchý, no jasný kľúč na výpočet toho, koľko vody do skládky za rok reálne spadne, a podľa toho deklarovať a preukázať jej likvidáciu. Stačí na to zapojiť najbližšiu zrážkomernú stanicu, zobrať do úvahy aktívnu plochu skládky, jej retenciu, stanoviť mieru prirodzeného odparu – a výsledkom je jasné číslo pre prevádzkovateľa aj kontrolný orgán o tom, ako sa s touto nebezpečnou kvapalinou reálne nakladalo.

Ak legislatívne aj ekonomicky prinútime znečisťovateľov a prevádzkovateľov skládok, aby namiesto drahého vyvážania investovali do lokálneho čistenia a opätovného využitia vody priamo na mieste, vyriešime tri zásadné problémy naraz: uľavíme riekam a ČOV, ušetríme milióny litrov drahocennej pitnej vody a naštartujeme reálnu, fungujúcu cirkulárnu ekonomiku.

Ako podľa vás bude vyzerať hospodárenie s vodou o desať či dvadsať rokov? Budeme stále považovať pitnú vodu za samozrejmosť, alebo sa aj na Slovensku stane strategickou surovinou, s ktorou budeme musieť narábať oveľa opatrnejšie?

Tu sa mimoriadne hodí motto: „Budúcnosť je v čistej vode.“

O 10 až 20 rokov bude situácia naozaj dramaticky iná, keďže dlhé obdobia sucha zasahujú Slovensko čoraz intenzívnejšie už dnes. Zmeny môžeme očakávať najmä v dvoch rovinách.

Pitná voda definitívne prestane byť lacnou a samozrejmou komoditou. Jej cena prudko vzrastie, čo prinúti nielen priemysel, ale aj bežné domácnosti prehodnotiť a optimalizovať každý jeden spotrebovaný liter.

Druhou rovinou je decentralizované čistenie. Budúcnosť jednoznačne patrí lokálnej recyklácii. Každá fabrika, každá skládka odpadov a každá moderná mestská štvrť bude mať v budúcnosti vlastnú mikro-recyklačnú stanicu vody.

Priesakové vody zo skládok už nebudeme vnímať ako hrozbu a environmentálnu záťaž, ale ako cennú surovinu, ktorú dokážeme s hrdosťou a stopercentnou bezpečnosťou vyčistiť a vrátiť späť do krajiny a priemyslu. V Slovak Eco Treatment sme na túto budúcnosť technologicky pripravení už dnes.

Čítajte viac z kategórie: Novinky