Slovensko vyrába čistú elektrinu, no stále kúri plynom. Dáta odhalili štyri brzdy, ktoré štát nezvláda

Elektrifikácia neznamená iba postaviť ďalšie elektrárne alebo natiahnuť nové vedenia. Znamená nahrádzať benzín, naftu a plyn elektrinou tam, kde to technicky a ekonomicky dáva zmysel: v autách, pri vykurovaní budov aj v priemysle. Slovensko má na takúto zmenu dobrý základ, pretože veľkú časť elektriny vyrába v jadrových a vodných elektrárňach. Napriek tomu zostáva veľká časť každodennej spotreby závislá od fosílnych palív.

Na tento rozpor upozornilo nové Európske observatórium elektrifikácie. Podľa jeho slovenského profilu je krajina elektrifikovaná iba na 18 percent. Observatórium zároveň uvádza výrobu približne 29 380 GWh elektriny a export zodpovedajúci 9,9 percenta výroby. Elektrinu teda dokážeme vyrábať aj vyvážať, no oveľa pomalšie ju dostávame do áut, vykurovania a pružného riadenia spotreby.

Hodnota 18 percent neznamená, že zvyšných 82 percent slovenskej elektriny pochádza z fosílnych zdrojov. Ide o podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v celej ekonomike. Benzín spálený v aute, nafta v kamióne alebo plyn v kotle sa do tejto spotreby počítajú osobitne.

Krajina preto môže mať nízkouhlíkovú výrobu elektriny a súčasne nízku elektrifikáciu. Observatórium napríklad pripisuje priemyslu 42 percent spotreby elektriny, zatiaľ čo doprave iba 3,3 percenta.

Čistá výroba sama nestačí

Najväčší slovenský paradox sa ukrýva v cenách. Podľa observatória je elektrina pre domácnosti v prepočte na jednotku energie približne 3,1-krát drahšia než plyn. Pomer nehovorí, že účet za tepelné čerpadlo musí byť trojnásobný. Tepelné čerpadlo totiž z jednej kilowatthodiny elektriny dokáže za vhodných podmienok vyrobiť približne tri až štyri kilowatthodiny tepla. Ukazuje však, prečo je rozhodovanie domácnosti citlivé na účinnosť zariadenia, stav domu a konkrétnu tarifu.

Modelový dom so spotrebou 15 000 kWh tepla ročne potrebuje pri plynovom kotle s 90-percentnou účinnosťou asi 16 700 kWh plynu. Pri pracovnej cene 0,07 eura za kWh ide o 1 169 eur ročne. Tepelné čerpadlo so sezónnym vykurovacím faktorom 3,2 spotrebuje približne 4 690 kWh elektriny. Pri cene 0,20 eura za kWh stojí energia 938 eur, pri 0,25 eura už 1 173 eur.

Nie je to univerzálny cenník ani odporúčanie na kúpu. Výpočet nezahŕňa stále poplatky, servis ani vstupnú investíciu. Ukazuje však podstatu problému: malá zmena ceny elektriny alebo horšia účinnosť v nezateplenom dome môže úsporu prakticky vymazať.

Ilustračný obrázok (Gemini)

Kúrenie spotrebuje najväčší diel

Observatórium odhaduje, že na Slovensku máme približne 65- až 70-tisíc tepelných čerpadiel. Zároveň uvádza, že vykurovanie tvorí 61 percent energetickej spotreby domácností. Práve budovy sú preto väčšou skúškou elektrifikácie než nabíjanie mobilov alebo výmena žiaroviek.

Dotácie zo schém Zelená domácnostiam a Obnov dom dokážu znížiť počiatočnú investíciu. Nevyriešia však zlú tepelnú izoláciu, nevhodné radiátory ani dlhodobý pomer cien energií. Tepelné čerpadlo je najpresvedčivejšie v dome, ktorý potrebuje nízku teplotu vykurovacej vody. V nezateplenej stavbe s malými radiátormi môže mať citeľne horšie výsledky.

Podobný odstup vidno na cestách. Tabuľka observatória uvádza 19 909 elektrických osobných áut, čo predstavuje iba 0,77 percenta z približne 2,6 milióna vozidiel. Na rovnakej stránke sa v hodnotení objavuje aj údaj približne 26 300 áut.

Na slabom podiele sa podpisuje cena nového auta, starý vozový park, chýbajúca trvalá nákupná podpora pre domácnosti aj obavy ľudí bez vlastného parkovacieho miesta. Firemné elektromobily majú zvýhodnené odpisovanie, no bežný kupujúci porovnáva najmä cenu pri kúpe. Nižšia spotreba a servisné náklady ho nemusia presvedčiť, ak je rozdiel v cenníku niekoľko tisíc eur.

Sieť potrebuje vidieť aj riadiť spotrebu

Poslednou brzdou je distribučná sieť. Observatórium odhaduje viac než 1,35 GW fotovoltiky, ale iba približne 600-tisíc inteligentných elektromerov z 2,6 milióna odberných miest. Približne 23-percentné pokrytie obmedzuje tarify a automatické riadenie spotreby, ktoré by vedeli presunúť nabíjanie auta alebo ohrev vody do lacnejších hodín.

Pre domácnosť nejde o technický detail. Auto pripojené po príchode z práce, tepelné čerpadlo a elektrický bojler môžu zvýšiť odber práve v čase večernej špičky. Inteligentné meranie a riadenie dokáže jednotlivé zariadenia spúšťať postupne alebo podľa ceny elektriny. Bez vhodnej tarify však domácnosť za presunutie spotreby nemusí dostať žiadnu finančnú odmenu, hoci tým pomáha sieti.

Slovensko pritom disponuje silnou prečerpávacou elektrárňou Čierny Váh, no elektrochemické batériové úložiská zostávajú podľa observatória na úrovni približne 50 až 100 MWh. Pri pribúdajúcej fotovoltike bude rozhodovať nielen celková výroba, ale aj schopnosť prebytky uložiť, presunúť spotrebu a uvoľniť kapacitu v konkrétnej obci.

Nové hodnotenie tak nehovorí, že Slovensko potrebuje bezhlavo elektrifikovať všetko. Ukazuje presnejší problém: nízkouhlíkovú elektrinu už máme, no ceny, budovy, vozidlá a sieť na jej širšie využitie postupujú rôznym tempom. Ak štát podporí iba nákup zariadení bez úpravy taríf, obnovy domov a riadenia siete, o niekoľko rokov môžeme mať viac technológií, ale rovnaké prekážky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky