Je obyčajná nedeľa koncom apríla. Slnko od rána svieti, teplomer ukazuje príjemných 20 stupňov, na Slovensku aj v okolitých krajinách bežia solárne elektrárne na plný výkon. Fabriky stoja, ľudia sú vonku, spotreba klesá na minimum. A práve vtedy sa na burze s elektrinou stane niečo, čo pred pár rokmi znelo ako absurdita: cena elektriny sa prepadne hlboko pod nulu.

Presne to sa stalo 26. apríla 2026, keď sa cena na slovenskom dennom trhu medzi 13:00 a 14:00 dostala na historické minimum, konkrétne na -448,74 eura za megawatthodinu. Niekto elektrinu vyrobil a musel zaplatiť, aby si ju vôbec niekto zobral.

Znie to ako kuriozita z burzového spravodajstva. Lenže čísla hovoria, že ide o čoraz bežnejší jav v našich končinách. Kým v roku 2021 mal slovenský trh skúsenosť so zápornými cenami 24 hodín v roku, v roku 2024 to bolo 288 hodín, vlani 299 hodín. Počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 sme sa dostali na 91 hodín, no to nezačalo leto – najsilnejšie mesiace pre fotovoltiku. Aktuálny rok tak s vysokou pravdepodobnosťou prepíše rekordy z predchádzajúcich sezón.

Za týmto trendom však nestojí žiadna porucha trhu, ale jednoduchá ekonomická logika. Obnoviteľné zdroje majú takmer nulové marginálne náklady. Slnko a vietor sú zadarmo, na rozdiel od plynu či uhlia. Keď fotovoltika naskočí na plný výkon, vytlačí z trhu drahšie zdroje a cena sa začne prepadávať.

Ak je navyše nízky dopyt a chýba kapacita na export prebytkov do zahraničia, cena sa dostane pod nulu úplne prirodzene. Tento mechanizmus sa v odbore volá merit order a v praxi znamená jedno: čím viac slnečných elektrární pribúda, tým častejšie sa bude tento scenár opakovať.

Prevádzkovatelia krátkodobých trhov už na situáciu zareagovali. Po opakovanom dosahovaní dna koncom apríla 2026 sa spodná hranica cien na jednotnom európskom dennom trhu znížila z −500 na −600 eur za megawatthodinu. Išlo o historicky prvý krok v tomto smere.

Podobný scenár sa v ten istý spomínaný deň neodohral len na Slovensku, ale aj v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Poľsku či Česku. Ide o jasný úkaz toho, že európske siete zatiaľ nedokážu držať krok s tempom, akým do nich pribúdajú slnečné a veterné zdroje.

Gemini

Kto to na faktúre vôbec pocíti

Tu prichádza dobrá správa ruka v ruke s tou zlou. Dobrá je, že drvivá väčšina slovenských domácností má zmluvu s pevnou cenou, ktorá sa podľa hodinových výkyvov na burze vôbec nemení.

„Podľa poslednej správy ÚRSO malo k 31. decembru 2024 uzatvorenú zmluvu s dynamickou cenou elektriny iba 2 541 domácností, čo predstavovalo približne 0,1 % všetkých zmlúv domácností,“ uviedla pre SITA Energetika Lucia Liptáková zo spoločnosti energIQube.

Inými slovami, ak si dnes bežný odberateľ so štandardnou tarifou, záporná cena na burze ti účet nezníži ani nezvýši. Zlá správa je, že práve toto sa má o rok a pol zmeniť. Od 1. januára 2027 zavádza ÚRSO novú dynamickú sadzbu, ktorá má cenu elektriny naviazať priamo na výsledky denného trhu s pripočítanou regulovanou maržou dodávateľa.

Gemini - ilustračný obrázok

Podľa najnovšej novelizácie cenovej vyhlášky ÚRSO nahradí staré sadzby DD7 a DD8 nová sadzba DD9, ktorá bude tou skutočne dynamickou, kopírujúcou pätnásťminútové ceny burzy. Práve v nej sa má prejaviť aj záporná cena. Vo vyhláške totiž nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala automaticky zaokrúhľovať na nulu, tvrdí Liptáková.

Majiteľ fotovoltiky má úplne inú starosť

Zatiaľ čo bežný spotrebiteľ rieši, či sa mu dynamická tarifa oplatí, majiteľ fotovoltiky žije s paradoxom, ktorý sa mu priamo dotýka peňaženky už dnes. Jeho elektráreň vyrába najviac presne vtedy, keď ju trh najmenej chce. Teda počas slnečného poludnia, keď je cena elektriny na burze na dne alebo v mínuse. Fotovoltika tak paradoxne znižuje vlastnú rentabilitu, pretože čím viac slnečných elektrární v regióne pribúda, tým hlbšie sa tento efekt prehlbuje.

Ako sa s tým však dodávatelia vyrovnávajú? Dnes sa to rieši dvoma odlišnými spôsobmi a rozdiel medzi nimi je poriadne citeľný. Pri modeli výkupu, ktorý ponúkajú napríklad ZSE alebo SPP, dodávateľ prebytok odkúpi za aktuálnu cenu vrátane tej zápornej. Pri modeli takzvanej virtuálnej batérie, ktorý majú napríklad Magna alebo Greenlogy, sa prebytok „odloží“ a neskôr vráti. Háčik je v tom, že práve pri zápornej cene sa nemusí zapísať vôbec.

Unsplash/Bill Mead/Zelená Domácnostiam/Screenshot/FonTech

Reálny prípad z praxe to ukazuje jasne: majiteľ fotovoltiky s dvoma odbernými miestami u dvoch rôznych dodávateľov dostane za rovnaký typ prebytku úplne inak vyzerajúcu bilanciu na faktúre, len preto, že má inak nastavenú zmluvu. Ak máš doma fotovoltiku, toto je presne ten bod zmluvy, ktorý sa oplatí prečítať skôr, než ho podpíšeš.

Riešenia existujú a nie sú komplikované. Ceny na zajtra zverejňuje organizátor trhu OKTE každý deň okolo 13:00, takže spotrebu klimatizácie, bojlera, tepelného čerpadla či práčky sa dá naplánovať vopred. Moderné hybridné meniče navyše vedia v rizikových hodinách samy obmedziť alebo úplne zastaviť tok prebytkov do siete. A ak máš fyzickú batériu, v zápornom okne sa oveľa viac oplatí nabiť ju, než posielať elektrinu do siete zadarmo alebo so stratou.

Nemecko a Taliansko ukazujú cestu

Slovensko v tomto smere nie je žiadny experiment a len dobieha trend, ktorý v západnej Európe už ľudí bolí oveľa viac. V Nemecku majú prevádzkovatelia starších solárnych elektrární garantovanú výkupnú cenu bez ohľadu na to, čo sa deje na burze.

Len jeden slnečný víkend v máji 2026 tak podľa nemeckej ministerky hospodárstva Katheriny Reicheovej stál štátny rozpočet desiatky miliónov eur, keďže megawatthodina sa na burze obchodovala až za mínus 499 eur. Nemecko preto pripravuje reformu zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktorá má obmedziť podporu práve počas dlhších období so zápornými cenami.

Taliansko je v tomto ešte o krok vpred. Od 1. januára 2026 zrušila vláda podporu pre hodiny, v ktorých je trhová cena záporná dlhšie ako šesť hodín po sebe, čím prevádzkovateľov de facto donútili investovať do batériových úložísk. Je to jasný signál smerom, ktorým sa bude uberať aj slovenská regulácia, ak sa počet záporných hodín bude ďalej násobiť tak, ako doteraz.

Pre 99 % slovenských domácností sa v najbližšom čase na faktúre nezmení nič. Väčšina má pevnú cenu a záporné hodiny na burze zostávajú číslom v štatistikách OKTE, nie riadkom vo vyúčtovaní. Realita bude iná pre tri skupiny: domácnosti, ktoré od roku 2027 prejdú na dynamickú sadzbu DD9 a vedia si prispôsobiť spotrebu; majiteľov fotovoltiky, ktorí musia aktívne riešiť, čo sa deje s ich prebytkami v slnečné poludnia; a firmy s veľkými solárnymi inštaláciami, kde sa hrá o oveľa vyššie sumy.

Spoločný menovateľ je jeden. Flexibilita. Batérie, inteligentné riadenie spotreby a rozšírenie smart meracích zariadení sú jediný spôsob, ako záporné ceny neplatiť, ale naopak z nich profitovať. Bez toho zostáva fotovoltika len ekologickým gestom, ktorého návratnosť je čoraz otáznejšia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky