Auto už nebude sledovať iba cestu pred sebou. Po novom sa čoraz častejšie pozrie aj na vodiča. Od 7. júla 2026 sa totiž v Európe naplno uplatňuje povinnosť systému Advanced Driver Distraction Warning, skrátene ADDW, ktorý má odhaliť, keď sa vodič príliš dlho nepozerá na cestu alebo sa venuje mobilu, displeju či inej činnosti.

Systém ADDW sa stal od 7. júla 2026 povinnou výbavou nových vozidiel predávaných na európskom trhu a pravidlo sa týka osobných áut, nákladných vozidiel aj autobusov. Portál zároveň vysvetľuje, že systém má priamo posudzovať pozornosť vodiča, typicky cez senzory a softvér sledujúci pohyb hlavy a očí.

Práve tu vzniká dôvod, prečo môže nový systém časť vodičov poriadne dráždiť. Nie preto, že by ich auto malo po novom automaticky nahrávať pre políciu, ale preto, že do kabíny pribúda ďalší povinný prvok, ktorý sleduje správanie človeka za volantom. Po inteligentnom asistentovi rýchlosti, upozorneniach na jazdný pruh či povinných bezpečnostných hláseniach ide o ďalšiu funkciu, ktorú si vodič nekupuje dobrovoľne, ale dostane ju ako súčasť regulácie.

Pobúrenie vodičov preto nestojí iba na samotnej kamere. Stojí na širšom trende, pri ktorom sa z auta stáva zariadenie plné povinných senzorov, varovaní a softvérových zásahov. Mnohé z nich majú jasný bezpečnostný dôvod, no zároveň menia pocit z vlastníctva auta. Vodič už nesedí len v stroji, ktorý ovláda. Sedí v systéme, ktorý sleduje jeho pozornosť, vyhodnocuje jeho chyby a v určitých situáciách ho začne napomínať. Kritici sa preto neboja iba dnešnej verzie ADDW, ale aj toho, čo môže prísť neskôr, keď už bude kamera, infračervené prisvietenie a softvér súčasťou miliónov áut.

Kamera áno, sledovanie pre políciu nie

Najväčší rozruch vyvoláva tvrdenie, že EÚ prikázala kamery, ktoré „filmuje vodičovu tvár“. To je zjednodušené. Európske pravidlá vyžadujú systém, ktorý vie sledovať vizuálnu pozornosť vodiča. Automobilky ho môžu riešiť kamerou, infračerveným snímačom alebo inou technológiou, ktorá dokáže vyhodnotiť smer pohľadu a polohu hlavy.

Technicky nejde o povinné nahrávanie vodiča ani o systém, ktorý má posielať zábery úradom. Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2590 výslovne uvádza, že ADDW má fungovať bez spoliehania sa na biometrické osobné údaje cestujúcich a má uchovávať len údaje potrebné na svoju funkciu. Lenže hranica medzi bezpečnostnou asistenciou a pocitom kontroly sa v aute stenčuje. Kamera alebo infračervený snímač v kabíne, softvér na vyhodnocovanie pohľadu a povinné upozornenia pri rozptýlení vytvárajú novú dátovú vrstvu o vodičovi, aj keď zatiaľ nie je určená pre štátne sledovanie. Ako vyplýva z technických požiadaviek v nariadení Komisie (EÚ) 2023/2590, cieľom systému je posudzovať vizuálnu pozornosť vodiča, nie identifikovať jeho tvár pre úrady.

To však neznamená, že obavy sú úplne mimo. Ak má auto v kabíne kameru, infračervené prisvietenie a softvér, ktorý vyhodnocuje správanie človeka, vzniká nová citlivá vrstva dát. Dnešné pravidlo nemusí prikazovať nahrávanie, ale technická infraštruktúra už v aute bude. Kritika preto nestojí na tom, čo systém robí dnes, ale čo by mohol robiť po ďalších softvérových aktualizáciách, pri flotilách, poisťovniach alebo firemných autách.

Podobnej téme sme sa venovali aj pri článku o inteligentnom asistentovi rýchlosti ISA, ktorý je v EÚ povinný od júla 2024 a vodičom pripomína prekročenie limitu cez GPS dáta a kamery na čítanie značiek.

Kedy začne auto upozorňovať

ADDW nie je systém, ktorý má reagovať až v momente, keď vodič vyjde z pruhu. To už môže byť neskoro. Jeho úloha je sledovať samotné rozptýlenie. Technické pravidlá hovoria, že systém sa má automaticky aktivovať nad rýchlosťou 20 km/h. Pri rýchlosti od 20 do 50 km/h má upozorniť, ak vodičov pohľad zostane príliš dlho v oblasti považovanej za rozptýlenie, napríklad smerom nadol k mobilu, stredovej konzole alebo priestoru pri nohách. Pri vyššej rýchlosti sa tolerancia skracuje.

Pexels

InterRegs pri rozbore nariadenia o ADDW uvádza, že pri rýchlostiach 20 až 50 km/h má systém varovať po viac než 6 sekundách pohľadu do definovanej rušivej oblasti. Nad 50 km/h sa hranica skracuje na viac než 3,5 sekundy. Varovanie má byť vizuálne a doplnené zvukovým alebo haptickým signálom, napríklad vibráciou.

Pre vodiča to môže znamenať ďalší otravný pípajúci systém v aute. Pre regulátorov je to však reakcia na realitu ciest. Moderné autá majú veľké dotykové displeje, komplikované menu, navigáciu, mobilné prepojenie a čoraz viac funkcií ukrytých v softvéri. Paradox je zjavný: autá dostali obrovské obrazovky a EÚ teraz prikazuje technológiu, ktorá má vodiča upozorniť, keď sa na ne pozerá pridlho.

Slovákov sa to dotkne pri každom novom aute

Slovenský vodič nemusí riešiť, či ide o „bruselskú“ alebo nemeckú tému. Ak si kúpi nové auto registrované v EÚ, pravidlo sa ho dotkne rovnako. Výrobca bude musieť systém do auta dostať, predajca ho nebude vedieť jednoducho vynechať a vodič sa s ním stretne pri každej jazde podobne ako s ISA, asistentom jazdného pruhu alebo núdzovým brzdením.

Zaujímavý bude hlavne stret bezpečnosti a súkromia. Systém má zachrániť životy tým, že odhalí nepozornosť skôr než následky v protismere. Zároveň však posúva kabínu auta do sveta, kde sa správanie vodiča meria, vyhodnocuje a mení na softvérový signál. To je veľká zmena. Auto už nebude len stroj, ktorý reaguje na tvoje ruky a pedále. Bude sledovať aj to, či mu venuješ dosť pozornosti.

Najpresnejší záver preto nie je, že EÚ chce vodičov špehovať. Presnejšie je, že EÚ tlačí automobilky do éry povinného monitorovania pozornosti. Dnes ide o varovanie pred rozptýlením a pravidlá výslovne obmedzujú biometriku aj nahrávanie. No keď raz kamera a softvér v aute budú, ďalšia debata sa bude viesť o tom, kto k týmto dátam nesmie mať prístup, ako dlho môžu existovať a či vodič bude mať reálnu možnosť systém kontrolovať.

Čítajte viac z kategórie: Tech