Rieka Nitra sa pri Chynoranoch zmenila na miesto, kde rybári namiesto úlovkov vyťahujú z vody stovky kilogramov mŕtvych rýb. Príčina zatiaľ nie je známa a Slovensko musí riešiť nečakanú environmentálnu záhadu. Rieka v takýchto momentoch totiž funguje ako senzor krajiny. Keď zlyhá kyslík, teplota, prietok alebo kvalita vody, prvé to často odnesú ryby.

Ako informuje Teraz.sk, prvé hlásenia o úhyne dostali rybári v piatok 3. júla. Uhynuté ryby sa podľa rybárov hromadia najmä pri Chynoranoch, kde sa nachádza malá vodná elektráreň a hať. Nachádzajú sa však aj vyššie nad Partizánskym, na úseku od Krštenian po Chynorany. Rybári zatiaľ vyzbierali približne 1,5 tony rýb na asi desaťkilometrovom úseku rieky. Predbežnú škodu odhadli na približne 25-tisíc eur, no sami hovoria, že ide len o hrubý odhad.

Rybári príčinu nevedia presne určiť a podľa dostupných informácií mohlo zohrať úlohu aj počasie. To však neznamená, že ide len o „prírodnú“ udalosť. Pri podobných úhynoch sa často stretne viac faktorov naraz: teplá voda, nižší prietok, málo kyslíka, organické znečistenie, technické zásahy do toku, priemysel, poľnohospodárstvo alebo prudké zmeny po búrkach.

Keď voda stratí kyslík

Ryby v rieke nepotrebujú iba vodu. Potrebujú vodu, v ktorej je dosť rozpusteného kyslíka. A práve tu prichádza technologicky zaujímavá časť celej témy. Kyslík vo vode nie je stabilná hodnota. Mení sa počas dňa, s teplotou, prietokom, rozkladom organických látok, rastlinami, riasami aj znečistením.

EPA vysvetľuje, že rozpustený kyslík patrí medzi kľúčové ukazovatele stavu vody a do vody sa dostáva aj priamou absorpciou z atmosféry, ktorú podporuje prúdenie a premiešavanie. Ak kyslíka ubudne, ryby a ďalšie vodné organizmy sa dostávajú do stresu.

Pixabay

Teplá voda je problém preto, že kyslíka udrží menej. Zároveň ryby pri vyššej teplote viac metabolicky „pracujú“ a potrebujú ho viac. Austrálska Murray-Darling Basin Authority pri vysvetľovaní úhynov rýb upozorňuje, že počas sucha a tepla sa zvyšuje teplota vody, zhoršuje sa kvalita vody a teplá voda drží menej rozpusteného kyslíka, hoci ryby ho potrebujú viac. MDBA to opisuje ako typickú kombináciu, ktorá vie spustiť masové úhyny.

Horúčavy robia z riek krehký systém

Rieky by sa nemali sledovať len vtedy, keď už z nich niekto vyťahuje mŕtve ryby. Moderný monitoring vie používať sondy na kyslík, teplotu, pH, vodivosť a zákal, ktoré posielajú dáta priebežne. Pri prudkom poklese kyslíka alebo náhlej zmene vodivosti by vedeli úrady alebo správcovia toku reagovať skôr, než sa problém ukáže na hladine.

Slovensko pritom monitorovanie vôd má. SHMÚ uvádza, že spracúva výstupy z monitorovania kvality a stavu povrchovej vody, zatiaľ čo Slovenský vodohospodársky podnik opisuje systematické sledovanie fyzikálno-chemických, biologických a hydrologických prvkov kvality vôd v rokoch 2023 až 2027.

Problém je, že pri náhlych udalostiach rozhodujú hodiny. Ak kyslík spadne v noci a vzorky sa odoberú až neskôr, časť najdôležitejšieho obrazu môže zmiznúť. Preto sa v zahraničí čoraz viac rieši automatizovaný monitoring riek cez nízkoenergetické senzorové stanice, ktoré sledujú vodu v reálnom čase. Štúdia publikovaná na arXiv opisuje multiparametrový systém na kontinuálne monitorovanie sladkých vôd, ktorý meria napríklad zákal, teplotu, vodivosť a ďalšie ukazovatele a je navrhnutý aj ako skoré varovanie pri incidentoch znečistenia.

znečistená rieka
Freepik (Úprava redakcie)

Podobnej téme sme sa venovali aj pri článku o horúčavách, ktoré menia chémiu ovzdušia a ukazujú, že extrémne teplo už nie je len nepríjemné počasie, ale spúšťač fyzikálnych a chemických procesov v prostredí.

Rieka ukáže problém skôr než tabuľka

Úhyn rýb pri Chynoranoch zapadá do širšieho obrazu letných mesiacov. Slovenské rieky sú pod tlakom sucha, úprav tokov, hrádzí, hatí, malých vodných elektrární, poľnohospodárskeho odtoku aj starých environmentálnych záťaží. Samostatne nemusí byť každý faktor smrteľný. Spolu však môžu vytvoriť kombináciu, pri ktorej vodný ekosystém stratí rezervu.

Rovnako platí, že rieky nie sú izolované potrubie s vodou. To, čo sa deje na poliach, v mestách, v priemysle alebo v počasí, sa nakoniec často objaví práve v nich. Pri rybách je tento signál brutálne viditeľný. Kým človek si zmenu kyslíka alebo vodivosti nevšimne, ryby ju môžu pocítiť okamžite.

Teraz rozhodnú vzorky a čas

Pri Nitre bude kľúčové, čo ukážu odbery a vyšetrovanie. Ak sa potvrdí znečistenie, pôjde o inú tému než pri prirodzenom kyslíkovom kolapse po horúčavách alebo búrkach. Ak sa ukáže kombinácia faktorov, bude to možno ešte nepríjemnejšie, pretože riešením nebude nájsť jedného vinníka, ale lepšie riadiť celý tok a krajinu okolo neho.

Masový úhyn rýb preto netreba brať ako jednorazovú kuriozitu. Je to varovanie, že slovenské rieky potrebujú presnejšie dáta, rýchlejšie zásahy a verejne zrozumiteľné vysvetlenia. Lebo keď sa problém ukáže až v podobe 1,5 tony mŕtvych rýb, rieka už dávno kričala. Len ju nikto nepočúval dostatočne skoro.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP