V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Keď sa povie geotermálna energia, väčšina ľudí si predstaví vzdialené krajiny s aktívnymi sopkami alebo horúcimi prameňmi. V skutočnosti však významný geotermálny potenciál leží aj pod slovenskými mestami. Jedným z nich je Prešov, kde sa už roky hovorí o využití tepla ukrytého hlboko pod zemským povrchom.

Práve sídlisko Sekčov, najväčšie sídlisko mesta, by sa podľa najnovších prepočtov mohlo stať ukážkou toho, ako môže moderná energetika fungovať bez výraznej závislosti od fosílnych palív.

Dnes tepláreň zabezpečuje vykurovanie kombináciou zemného plynu a biomasy. Obe technológie síce patria medzi bežne využívané zdroje tepla, no majú jednu spoločnú vlastnosť. Niečo sa v nich spaľuje. Spaľovanie vždy znamená vznik emisií, prachu či ďalších znečisťujúcich látok.

Práve preto sa čoraz viac pozornosti sústreďuje na geotermálnu energiu. Tá totiž funguje úplne inak. Namiesto spaľovania využíva prirodzené teplo hornín a podzemnej vody. Ak je vrt úspešný, samotná výroba tepla už nevytvára dym ani spaliny. Z komína jednoducho nič nejde. Podľa prepočtov, ktoré pre SITA Energetika predstavil odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Mašek, by aj čiastočné zapojenie geotermálneho zdroja prinieslo veľmi citeľné výsledky.

Prečo sa hovorí práve o 70 percentách?

Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že odborníci nehovoria o úplnom nahradení plynu, ale iba o 70 percentách výroby tepla. V skutočnosti ide o bežný princíp fungovania moderných teplárenských sústav.

Počas väčšiny roka totiž mesto nepotrebuje maximálny výkon. Na jar, jeseň aj počas miernej zimy stačí stabilný zdroj tepla, ktorý pracuje nepretržite. Práve tu má geotermál najväčší význam. Dokáže dodávať teplo prakticky neustále bez toho, aby bolo potrebné niečo spaľovať.

Plyn potom zostáva ako záložný zdroj pre extrémne mrazy alebo krátkodobé špičky odberu. Energetici tomu hovoria základné a špičkové zaťaženie. Aj takýto scenár by však priniesol výrazné úspory.

Ak by sme v tejto prevádzke nahradili 70 % súčasnej výroby tepla geotermálnym zdrojom, prinieslo by to ročnú úsporu zhruba 19-tisíc ton emisií CO2 ročne,“ povedal Mašek.

Climeworks (Úprava redakcie)

Nejde pritom iba o emisie oxidu uhličitého. Podľa predložených výpočtov by spotreba zemného plynu klesla o približne 1,62 milióna kubických metrov ročne. To predstavuje množstvo plynu, ktoré za rok spotrebuje približne 800 rodinných domov.

Takéto čísla sú dôležité aj z ekonomického pohľadu. Zemný plyn patrí medzi komodity, ktorých cena sa výrazne mení podľa situácie na svetových trhoch. Stačí geopolitická kríza alebo výpadok dodávok a ceny môžu vyskočiť v priebehu niekoľkých dní.

Pri geotermálnej energii je situácia odlišná. Najväčšou investíciou je samotné hĺbkové vŕtanie a vybudovanie technológie. Keď však systém začne fungovať, náklady predstavuje najmä prevádzka čerpadiel, údržba a distribúcia tepla. Samotný zdroj energie sa totiž nenakupuje – nachádza sa priamo pod mestom.

Fotografia geotermálnej elektrárne.
Wikimedia/Gretar Ívarsson

Biomasa má jednu veľkú nevýhodu

Biomasa sa často označuje za zelený alebo obnoviteľný zdroj energie. Do veľkej miery oprávnene, keďže drevo počas svojho rastu viaže oxid uhličitý a patrí medzi obnoviteľné suroviny. To však neznamená, že jej spaľovanie je úplne bez následkov. Aby mohla tepláreň vyrábať teplo zo štiepky, musí drevo niekto vyťažiť, spracovať, vysušiť, naložiť na kamión a odviezť do mesta. Následne sa spaľuje priamo v kotloch, kde vznikajú popol, prachové častice aj ďalšie emisie.

Práve v tomto spočíva jedna z najväčších výhod geotermálneho zdroja. Teplo prichádza zo zeme potrubím. Nie sú potrebné tisíce ton paliva ani neustála logistika. Podľa prepočtov by sa spotreba drevnej štiepky znížila o približne 12-tisíc ton ročne.

Výrazne by klesla aj potreba drevnej štiepky, a to o 12-tisíc ton. V praxi to znamená, že cez sídlisko a mesto prejde ročne o 500 plne naložených kamiónov menej,“ povedal Mašek.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že údaj o stovkách kamiónov je len zaujímavá štatistika. V skutočnosti ide o jednu z najpraktickejších výhod celého projektu. Každý kamión znamená hluk, vibrácie, opotrebovanie ciest aj ďalšie emisie vznikajúce pri doprave. Na veľkom sídlisku, akým je Sekčov, sa tieto vplyvy postupne sčítavajú.

Gemini

Ak by do teplárne smerovalo o päťsto nákladných vozidiel menej za rok, pocítili by to nielen vodiči, ale aj obyvatelia žijúci v okolí dopravných trás. „Odpadla by tak s tým spojená hlučnosť, dopravná záťaž a emisie z dopravy. Vďaka tomu by sa do lokálneho ovzdušia dostalo o 185-tisíc kilogramov pevných častíc menej,“ uviedol.

Pevné častice, známe aj pod označením PM10 a ešte jemnejšie PM2,5, predstavujú mikroskopické čiastočky prachu, ktoré voľným okom prakticky nevidíš. Pri vdýchnutí však prenikajú hlboko do dýchacích ciest a menšie častice sa môžu dostať až do krvného obehu.

Dlhodobé vystavenie vysokým koncentráciám týchto častíc odborníci spájajú so zvýšeným rizikom respiračných ochorení, astmy či srdcovo-cievnych problémov. Každé zníženie ich množstva preto znamená priamy prínos pre kvalitu ovzdušia aj zdravie obyvateľov. Geotermálny zdroj má v tomto smere zásadnú výhodu. Pri samotnej výrobe tepla nevznikajú spaliny ani prachové častice, ktoré by bolo potrebné vypúšťať do ovzdušia.

sekčov prešov
TASR/Veronika Miháliková

Druhý scenár počíta s ešte odvážnejším riešením

Prepočty Michala Mašeka sa nezastavili pri realistickom scenári, v ktorom geotermálny zdroj pokrýva približne 70 percent výroby tepla. Odborník pripravil aj výrazne ambicióznejší variant. V ňom by geotermál zabezpečoval až 98 percent výroby tepla. Takýto podiel už prakticky znamená, že zemný plyn by zostal iba ako núdzová poistka pre výnimočné situácie alebo servisné odstávky.

Treba však dodať, že dosiahnuť podobné číslo nie je jednoduché. Vyžadovalo by si mimoriadne výkonný geotermálny vrt, prípadne kombináciu viacerých vrtov. Veľkú úlohu by zohrávalo aj akumulovanie tepla, teda jeho ukladanie v období nižšej spotreby a následné využitie počas najchladnejších dní.

Práve preto väčšina moderných teplárenských systémov funguje ako kombinácia viacerých zdrojov. Geotermál zabezpečuje stabilnú výrobu počas celého roka a záložné kotly sa zapínajú len vtedy, keď je to skutočne potrebné. Ak by sa však podarilo priblížiť k hranici 98 percent, prínosy by boli ešte výraznejšie.

Ročne by sme takto dokázali ušetriť 27-tisíc ton CO2 (ekvivalent 24 500 áut), 2,25 milióna kubíkov plynu (1 100 rodinných domov) a 17-tisíc ton štiepky (viac ako 700 kamiónov),“ povedal Mašek.

Tieto čísla sú natoľko veľké, že ich je jednoduchšie predstaviť si v bežnom živote. Hovoríme o množstve plynu, ktoré by vystačilo pre viac ako tisíc rodinných domov, a zároveň o stovkách kamiónov, ktoré by už nemuseli každoročne privážať drevnú štiepku do mesta.

kamión prešov
TASR/Milan Kapusta

Geotermál je oveľa predvídateľnejší

Jednou z najväčších výhod geotermálnej energie je stabilita. Cena zemného plynu sa počas posledných rokov niekoľkokrát prudko menila. Trh ovplyvňujú vojnové konflikty, geopolitické napätie, stav zásobníkov aj vývoj na európskych burzách. Teplárne tak musia počítať s tým, že náklady na palivo sa môžu zo sezóny na sezónu výrazne zmeniť.

Geotermálny zdroj funguje inak. Samotné teplo sa nenakupuje. Nachádza sa priamo pod zemou a po vybudovaní vrtov zostávajú hlavnými nákladmi prevádzka technológie, čerpadlá, údržba a distribučná sieť. To neznamená, že ide o lacný projekt. Práve naopak.

Hĺbkové vrty, geologický prieskum, potrubia či výmenníkové stanice predstavujú investície v desiatkach miliónov eur. Ak sa však vrt potvrdí ako dostatočne výdatný, môže dodávať teplo celé desaťročia bez potreby nakupovať fosílne palivá alebo zabezpečovať nepretržitú dopravu biomasy. Práve preto mnohí energetici označujú geotermálnu energiu za jednu z najstabilnejších foriem centrálneho zásobovania teplom.

Najväčší prínos pocítia ľudia vo vzduchu

Aj keď sa pri podobných projektoch najčastejšie hovorí o emisiách oxidu uhličitého, pre ľudí žijúcich na sídlisku je oveľa dôležitejšie niečo iné. Ide o kvalitu ovzdušia. Čím menej paliva sa spaľuje, tým menej prachu, popola a ďalších tuhých znečisťujúcich látok vzniká priamo v meste. Práve tieto látky najviac ovplyvňujú každodenný život obyvateľov.

Pri ambicióznom scenári by bol rozdiel obrovský.

Pre obyvateľov sídliska a kvalitu ovzdušia v meste je však mimoriadne dôležitý najmä fakt, že ročný objem vypúšťaných pevných častíc z komínov by sa znížil až o neuveriteľných 261-tisíc kilogramov,“ dodal Mašek.

To znamená, že do ovzdušia by sa každý rok vôbec nedostala viac ako štvrť milióna kilogramov pevných častíc, ktoré dnes vznikajú pri spaľovaní palív. Práve tento údaj patrí medzi najsilnejšie argumenty v prospech geotermálnej energie. Kým emisie CO₂ ovplyvňujú globálnu klímu, pevné častice vplývajú na zdravie ľudí priamo tam, kde žijú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP