286 miliónov ton CO₂ za rok. AI odhalila skrytý „emisný podvod“ digitálneho sveta

Umelá inteligencia sa tvári ako softvér. Zadáš otázku, dostaneš odpoveď a všetko pôsobí, akoby sa to odohralo niekde v nehmotnom cloude. Lenže za každou odpoveďou, obrázkom, prekladom, analýzou alebo firemným automatizovaným procesom stojí fyzická infraštruktúra: dátové centrá, výkonné čipy, chladiace systémy, záložné zdroje, transformátory a elektrická sieť, ktorá to musí celé uniesť.

Nová analýza Allianz Trade podľa agentúry AFP tvrdí, že dátové centrá v roku 2025 vyprodukovali približne 286 miliónov ton CO₂. To má byť o 57 % viac, než odhadovala Medzinárodná energetická agentúra. Zároveň má AI už dnes tvoriť 15 až 20 % spotreby elektriny v dátových centrách a do roku 2030 by sa tento podiel mohol zvýšiť na 40 %.

Nie je to detail pre klimatických analytikov. Ak sú tieto odhady správne, ukazujú, že technologický boom sa presúva z roviny „kto má lepší model“ do oveľa tvrdšej debaty: kto má dosť elektriny, vody, čipov, siete a povolení na to, aby AI vôbec mohla rásť.

Cloud nie je nehmotný

Medzinárodná energetická agentúra vo svojej správe Energy and AI uvádza, že dátové centrá v roku 2024 spotrebovali približne 415 TWh elektriny, teda asi 1,5 % globálnej spotreby. Do roku 2030 má ich spotreba v základnom scenári narásť na približne 945 TWh, čo je takmer dvojnásobok.

IEA zároveň upozorňuje, že dopyt dátových centier po elektrine má rásť približne o 15 % ročne, teda viac než štyrikrát rýchlejšie než dopyt ostatných sektorov. Najrýchlejšie má rásť spotreba serverov určených pre AI, najmä výkonných akcelerovaných systémov. V širšom kontexte má ísť stále o menej než 3 % svetovej spotreby elektriny v roku 2030, no problém je v koncentrácii. Dátové centrá nevznikajú rovnomerne po svete, ale v konkrétnych uzloch, kde naraz zaťažia lokálne siete.

To je presne dôvod, prečo sa z AI stáva energetická téma. Nie preto, že by každý prompt samostatne ničil planétu, ale preto, že milióny používateľov, firemných procesov a výpočtových úloh sa skladajú do infraštruktúry, ktorá musí bežať nepretržite.

Emisie závisia od toho, kde výpočty bežia

Allianz Trade podľa správy AFP upozorňuje aj na obrovské rozdiely medzi regiónmi. Rovnaký výpočtový výkon môže mať úplne inú uhlíkovú stopu podľa toho, z akej elektriny beží. V Indii môžu emisie naviazané na elektrinu presahovať 600 gramov CO₂ na kWh, zatiaľ čo v Nórsku alebo Švédsku majú byť pod 30 gramami CO₂ na kWh, keďže tam výrobu výrazne ťahajú nízkouhlíkové zdroje.

Toto je podstata celého sporu. AI nie je automaticky „špinavá“ alebo „čistá“. Záleží na tom, či dátové centrum stojí v regióne s uhlím a plynom, alebo tam, kde má prístup k jadru, vode, vetru, solárom a stabilnej sieti. Záleží aj na tom, či používa efektívne čipy, lepšie chladenie, odpadové teplo, batérie alebo vlastné zdroje.

Allianz Commercial vo vlastnej správe k výstavbe dátových centier píše, že dopyt dátových centier po elektrine sa má do roku 2030 viac než zdvojnásobiť. Upozorňuje aj na staršiu sieťovú infraštruktúru, dlhé pripájanie, výpadky, rastúce využívanie vlastných zdrojov energie a vodu potrebnú na chladenie. Veľké dátové centrum môže podľa Allianz Commercial spotrebovať až 5 miliónov galónov vody denne, teda približne 19 miliónov litrov.

Európa môže mať výhodu, ale nie zadarmo

Pre Európu je táto debata nepríjemná aj lákavá zároveň. Na jednej strane má časť krajín nízkouhlíkovú elektrinu, kvalitnú infraštruktúru a prísnejšie pravidlá. Na druhej strane má drahú energiu, pomalé povoľovanie, obmedzené kapacity sietí a stále slabšiu vlastnú pozíciu v čipoch či cloudovej infraštruktúre.

IEA odhaduje, že spotreba elektriny dátových centier v Európe do roku 2030 narastie o viac než 45 TWh, teda približne o 70 % oproti roku 2024. Nie je to globálne najväčší nárast, ale pre jednotlivé regióny môže byť citeľný, najmä ak sa nové dátové centrá sústredia do niekoľkých krajín alebo priemyselných uzlov.

Tu už nejde len o klimatickú stopu. Ide aj o cenu elektriny, sieťové kapacity a otázku, či dátové centrá budú konkurovať priemyslu, domácnostiam alebo novým zeleným zdrojom. Pri solárnom boome sme nedávno riešili paradox, že Európa má veľa lacnej elektriny v nesprávnom čase. Dátové centrá sú iný typ problému. Potrebujú stabilnú energiu stále, nielen vtedy, keď svieti slnko.

ChatGPT (úprava redakcie)

Slovenský presah nie je umelý

Slovensko nemusí mať desiatky hyperscale kampusov, aby sa ho téma týkala. Ak chce krajina lákať technologické firmy, pracovať s AI vo verejnom sektore, rozvíjať dátové služby alebo podporovať priemysel s vyššou pridanou hodnotou, nebude stačiť stratégia v PDF. Bude potrebovať elektrinu, kapacitu siete, rýchle pripájanie, predvídateľné pravidlá a odpoveď na otázku, kto zaplatí nové odbery.

Presne na to sme už upozorňovali pri slovenskej téme dátových centier a energie: AI môže zjesť energiu celého mesta a problém nie je len samotná spotreba, ale aj to, kde sa koncentruje. Dátové centrum totiž nie je ako bežný spotrebič, ktorý zapneš a vypneš podľa potreby. Potrebuje vysokú spoľahlivosť, záložné zdroje, chladenie a často aj nové sieťové riešenia.

Skutočný emisný háčik AI

Najväčší problém nie je, že AI používa elektrinu. Každá moderná technológia ju používa. Problém je tempo, rozsah a netransparentnosť. Ak firmy rastú rýchlejšie, než energetika dokáže plánovať siete a zdroje, emisie sa môžu presúvať mimo pekných marketingových tvrdení o zelenom cloude.

Allianz Trade podľa AFP odhaduje, že bez dekarbonizácie elektrických sietí by sa emisie dátových centier mohli do roku 2030 viac než zdvojnásobiť a ročné klimatické škody by mohli narásť z 68 miliárd dolárov na 154 miliárd dolárov. Škody spojené priamo s AI záťažou by podľa tej istej správy mohli presiahnuť 50 miliárd dolárov.

Tieto čísla treba brať ako odhad, nie ako presné meranie každého dátového centra na svete. Dôležitý je však smer. AI už nie je len aplikácia v mobile. Je to priemyselný odberateľ elektriny, vody, čipov a stavebných kapacít. A ak sa jej spotreba nebude riešiť rovnako vážne ako jej schopnosti, digitálny svet môže mať emisný účet, ktorý bude oveľa väčší, než si používatelia pri písaní promptu dokážu predstaviť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky