Európa narazila na paradox zelenej energie. Zradilo nás počasie, situáciu zachraňoval tradičný zdroj

V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Európska únia pokračuje v odklone od uhlia, no najnovšie čísla ukazujú, že cesta k bezemisnej energetike nebude taká priamočiara, ako sa ešte pred pár rokmi očakávalo. Hoci obnoviteľné zdroje zostávajú najväčším výrobcom elektriny v EÚ, minulý rok ich zradilo počasie. Výsledok? Európa musela vo väčšej miere siahnuť po zemnom plyne.

Predbežné údaje Eurostatu za rok 2025 odhaľujú zaujímavý paradox. Dodávky energie z obnoviteľných zdrojov síce medziročne vzrástli o 1,4 %, no samotná výroba elektriny z nich mierne klesla. Dôvodom nebol nezáujem o zelenú energiu, ale slabší výkon vodných elektrární počas menej priaznivého hydrologického roka.

Práve to opäť pripomenulo, že výroba elektriny z vetra, slnka či vody závisí od počasia viac, než by si európski plánovači želali.

Keď obnoviteľné zdroje nedokážu pokryť spotrebu, elektrická sieť potrebuje stabilnú náhradu. Tou sa aj minulý rok stal zemný plyn. Jeho dodávky sa v Európskej únii zvýšili už druhý rok po sebe. Po prudkom prepade v roku 2023 vlani vzrástli o 2,3 % na približne 13,1 milióna terajoulov.

To neznamená, že Európa opúšťa klimatické ciele. Plyn je stále považovaný za prechodné riešenie medzi uhlím a bezemisnou energetikou. Najmä plynové elektrárne totiž dokážu rýchlo reagovať na výkyvy výroby z veterných či solárnych elektrární a pomáhajú udržiavať stabilitu celej siete.

Tento trend sa odrazil aj vo výrobe elektriny. Produkcia z fosílnych palív medziročne stúpla o 3,2 % a tvorila takmer 30 % celkovej výroby elektriny v Európskej únii.

Uhlie pokračuje v historickom páde

Na opačnej strane rebríčka zostáva uhlie, ktorého význam ďalej prudko klesá. Dodávky hnedého uhlia sa medziročne prepadli o 7,7 % na 184,7 milióna ton. Čierne uhlie zaznamenalo pokles o 3,2 % na 107,1 milióna ton. V oboch prípadoch ide podľa Eurostatu o najnižšie hodnoty od začiatku štatistického sledovania v roku 1990.

Za poklesom nestojí iba klimatická politika Bruselu. Uhoľné elektrárne čelia rastúcim nákladom na emisné povolenky, drahšej prevádzke aj konkurencii lacnejších nízkoemisných zdrojov. V mnohých prípadoch sa ich prevádzka prestáva ekonomicky oplácať. Pre krajiny strednej Európy ide zároveň o potvrdenie, že návrat k uhlíu je čoraz menej realistickým scenárom.

Gemini

Jadro zostáva stabilným pilierom

Veľmi odlišný príbeh píše jadrová energetika. Výroba elektriny v jadrových elektrárňach síce medziročne stúpla len o 0,2 %, no celková produkcia dosiahla viac ako 650-tisíc gigawatthodín. Jadro tak zabezpečilo 23,2 % všetkej elektriny vyrobenej v Európskej únii.

Jeho najväčšou výhodou nie je prudký rast výkonu, ale stabilita. Na rozdiel od veterných či vodných elektrární nezávisí od aktuálneho počasia a dokáže nepretržite dodávať elektrinu do siete. Aj preto mnohé štáty vrátane Slovenska či Francúzska dlhodobo tvrdia, že bez jadrovej energetiky bude udržať stabilnú európsku elektrizačnú sústavu čoraz náročnejšie.

Pixabay

Obnoviteľné zdroje zostávajú jednotkou

Napriek miernemu poklesu výroby elektriny si obnoviteľné zdroje udržali prvé miesto. V roku 2025 vyrobili približne 1,33 milióna gigawatthodín elektriny, čo predstavovalo 47,2 % celej produkcie v Európskej únii. Oproti predchádzajúcemu roku ide len o mierny pokles o 0,5 %, ktorý spôsobila najmä nižšia výroba vo vodných elektrárňach.

To ukazuje, že samotný rast inštalovaného výkonu ešte automaticky nezaručuje vyššiu výrobu elektriny. Významnú úlohu stále zohrávajú prírodné podmienky.

Eurostat zaznamenal pokles aj pri ropných produktoch. Ich dodávky sa medziročne znížili o 2,8 % na 448,7 milióna ton. Ide o ďalší signál postupného znižovania závislosti od ropy, ku ktorému prispieva vyššia efektivita vozidiel, elektrifikácia dopravy aj úspory v priemysle.

Tempo poklesu však zatiaľ nie je také rýchle, aby samo osebe zabezpečilo splnenie všetkých klimatických cieľov Európskej únie na konci desaťročia.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko?

Hoci Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým podielom jadrovej energie a relatívne nízkymi emisiami pri výrobe elektriny, od diania v Európe sa nedokáže izolovať.

Sme súčasťou spoločného európskeho trhu s elektrinou, preto ceny energií ovplyvňujú aj udalosti za hranicami. Ak slabší výkon obnoviteľných zdrojov prinúti Európu vo väčšej miere využívať plyn, zvyšuje sa citlivosť trhu na geopolitické napätie aj vývoj cien palív.

Najnovšie čísla Eurostatu preto ukazujú, že zelená transformácia pokračuje, no zároveň odhaľujú jej najväčšiu výzvu. Európa síce úspešne vytláča uhlie na historické minimum, no bez stabilných zdrojov, akými sú plyn či jadro, zatiaľ nedokáže zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektriny počas období, keď počasie obnoviteľným zdrojom nepraje.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia