Slovensko dostalo z Bruselu odkaz, ktorý znie menej „technokraticky“, než sa na prvý pohľad zdá. Európska komisia nehovorí iba o tabuľkách, rozpočte a reformách. V skutočnosti štátu pripomína, že ak chce šetriť bez toho, aby všetko len plošne škrtal, musí lepšie vyberať dane, efektívnejšie míňať peniaze a prestať rozdávať pomoc tam, kde ju ľudia reálne nepotrebujú.

Ako uvádza Európska komisia v rámci Európskeho semestra, odporúčania pre jednotlivé štáty slúžia ako konkrétne usmernenia na najbližší rok a vychádzajú z hodnotenia ekonomických a sociálnych výziev krajiny.

V prípade Slovenska sa do popredia dostali 3 veci: efektívnosť verejných výdavkov, daňová disciplína a adresnejšie sociálne výdavky. TASR zhrnul, že Slovensko by malo zjednodušiť daňový systém, zlepšiť efektívnosť výdavkov a posilniť daňovú disciplínu napríklad ďalšou digitalizáciou daňovej správy. Komisia zároveň odporúča lepšie cieliť sociálne výdavky a zachovať cenové stimuly na úspory energie.

Digitalizácia už nie je pekná aplikácia navyše

Slovensko roky hovorí o digitálnom štáte ako o niečom, čo má ľuďom zjednodušiť život. Lenže odporúčanie Komisie ukazuje tvrdšiu stránku tej istej témy. Digitalizácia daní nie je len pohodlnejší formulár. Je to spôsob, ako štát môže lepšie vidieť tok peňazí, znižovať úniky, rýchlejšie odhaľovať nezrovnalosti a menej sa spoliehať na ručnú kontrolu.

Práve preto je zaujímavé, že Finančná správa len pred pár dňami oznámila spoluprácu s FIIT STU na projekte SAFE. Ako uvádza Finančná správa, projekt sa má zamerať na vývoj a implementáciu informačného systému, jeho analýzu, dizajn, testovanie, nasadenie a podporu prevádzky. Prezident finančnej správy Jozef Kiss pritom označil digitalizáciu za strategickú prioritu.

Ako sme písali pri výpadkoch digitálnych dokladov, dôvera v štátne IT sa nebuduje sľubmi, ale tým, že systém funguje v momente, keď ho človek potrebuje. Pri daniach je latka ešte vyššie. Ak má digitalizácia pomáhať štátu vyberať peniaze efektívnejšie, nesmie sa zmeniť na ďalší pomalý systém, ktorému nerozumejú podnikatelia ani úradníci.

Energopomoc nemôže byť nekonečný dáždnik pre všetkých

Druhá časť odkazu z Bruselu sa týka sociálnych výdavkov a energie. Slovensko má podľa Komisie zachovať motiváciu šetriť energiou a lepšie cieliť pomoc. To je politicky citlivá veta, no ekonomicky dáva zmysel. Ak štát plošne tlmí ceny alebo rozdáva pomoc príliš široko, míňa peniaze aj tam, kde domácnosť podporu nepotrebuje.

Oficiálny portál Adresná energopomoc uvádza, že právo energetickej domácnosti vzniká od 1. januára 2026 a pomoc sa poskytuje podľa typu energie rôzne: pri elektrine a plyne cez kompenzovanú cenu priamo na faktúre, pri teple dodávanom cez centrálne zásobovanie formou energopoukážky.

To je posun oproti plošným schémam, no stále platí, že najlepšia energopomoc je tá, ktorú štát nemusí vyplácať donekonečna. Ak domácnosti ostávajú závislé od kompenzácií, problém sa iba presúva z účtu za energie do štátneho rozpočtu.

Ako sme upozorňovali pri obnove bytových domov, zateplenie ani moderný zdroj tepla automaticky nezaručia očakávané úspory, ak sa energia neriadi rozumne. Presne tu sa stretáva sociálna politika s technológiou: štát môže posielať poukážky, ale bez merania, regulácie a obnovy budov bude len opakovane hasiť ten istý problém.

Štát má menej priestoru na drahé omyly

Odporúčania Komisie treba čítať aj cez stav verejných financií. Slovensko potrebuje šetriť, ale zároveň investovať do obrany, energetiky, infraštruktúry, školstva aj digitalizácie. To je kombinácia, pri ktorej sa každý zle zacielený výdavok stáva problémom.

Bing AI / Unsplash / Markus Spiske (úprava redakcie)

Digitalizácia daňovej správy preto nemá byť módne slovo. Má priniesť lepší výber daní bez toho, aby štát iba zvyšoval sadzby tým, ktorí už platia. Adresnejšia energopomoc zase nemá byť útok na domácnosti, ale snaha dostať peniaze k tým, ktorí ich potrebujú najviac.

Tvrdý odkaz, ktorý nie je len o Bruseli

Najľahšie je celé odporúčanie zhodiť ako bruselskú byrokraciu. Lenže jadro problému je slovenské. Máme štát, ktorý často míňa plošne, digitalizuje pomaly a potom hľadá peniaze v ďalších daniach, poplatkoch alebo škrtoch.

Ak má digitalizácia dávať zmysel, musí priniesť menej chaosu a presnejšie rozhodovanie. Ak má energopomoc dávať zmysel, musí chrániť zraniteľných, nie plošne tlmiť ceny pre všetkých. A ak má štát šetriť bez toho, aby len prenášal účet na ľudí a firmy, bude musieť konečne rozlišovať medzi výdavkom, ktorý rieši problém, a výdavkom, ktorý iba kupuje čas.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP