Predstava ekologického auta, ktoré kombinuje to najlepšie z dvoch svetov, dostáva vážne trhliny. Plug-in hybridy (PHEV) si v Európe získali obrovskú popularitu a v roku 2025 tvorili až deväť percent všetkých registrácií nových vozidiel. V Nemecku ich trhový podiel presiahol dokonca 11 percent. Automobilky ich radi prezentujú ako dokonalý kompromis pre peňaženku aj klímu, no nová realita ukazuje, že papierové prísľuby majú od skutočnosti extrémne ďaleko.

Pravdou totiž je, že ak tieto vozidlá nenabíjaš pravidelne, ich spotreba a emisie vystrelia do závratných výšok. Dôvodom je vysoká hmotnosť, ktorú so sebou kvôli dvom motorom a batérii neustále vozia. Tento dlhodobo prehliadaný problém teraz naplno odhalila nová rozsiahla analýza organizácie ICCT (Medzinárodná rada pre čistú dopravu), ktorá analyzovala dáta z miliónov vozidiel.

Podľa rozsiahlych meraní, ktoré priniesli šokujúce výsledky o reálnej prevádzke moderných áut, sa priepasť medzi oficiálne udávanými emisiami a realitou na cestách drasticky zväčšuje. Kým v roku 2021 bol priemerný rozdiel u všetkých výrobcov na úrovni 265 percent, do roku 2023 tento rozdiel narástol na neuveriteľných 400 percent.

Najhoršie v tejto štatistike dopadol nemecký Mercedes, ktorý bol v rokoch 2021 až 2023 najväčším výrobcom plug-in hybridov v Európe. Priemerná odchýlka u tejto značky dosiahla 452 percent, pričom v roku 2021 to bolo „iba“ 329 percent, no v roku 2023 to vystrelilo na neskutočných 614 percent nad deklarované hodnoty.

Tri hlavné príčiny ekologického fiaska

Výskumníci z ICCT jasne pomenovali tri kľúčové faktory, ktoré úplne likvidujú CO2 bilanciu plug-in hybridov v praxi. Prvým a najzásadnejším problémom je, že majitelia tieto vozidlá nabíjajú oveľa menej, než sa teoreticky predpokladá pri úradných testoch. Auto tak jazdí primárne na spaľovací motor.

Druhým problémom je, že spaľovací agregát často pomáha elektrickému motoru aj v momentoch, kedy by malo vozidlo teoreticky jazdiť výhradne na elektrinu – napríklad pri prudšom zrýchlení alebo v chladnom počasí. No a tretím faktorom je spomínaná hmotnosť dvoch pohonných jednotiek, ktorá dramaticky zvyšuje celkový dopyt po energii.

Tento stav vytvára obrovskú dieru v európskych plánoch na znižovanie emisií. ICCT vypočítala, že kvôli tomuto rozdielu uniklo do ovzdušia v rokoch 2021 až 2025 približne 100 megaton CO2 navyše, s ktorými sa v plánoch EÚ počítalo ako s ušetrenými. To v prepočte zodpovedá spotrebovaniu približne 42 miliárd litrov paliva nad rámec oficiálnych tabuliek.

Klamú aj bežné spaľováky, no nie tak okato

Analýza pracovala s obrovskou vzorkou ôsmich miliónov vozidiel registrovaných v Európe. Hoci rozdiely medzi laboratórnymi testami a realitou existujú aj pri klasických benzínových a naftových autách, odchýlka tam nie je ani zďaleka taká brutálna ako pri polovičných elektromobiloch. U bežných spaľovacích áut sa rozdiel pohybuje na úrovni okolo 20 percent.

FonTech

To však podľa vedcov nie je dôvod na radosť. Kvôli tejto odchýlke reálne emisie klasických áut medzi rokmi 2018 a 2023 klesli len o chabé 1 percento, hoci papierovo sa emisie nových vozidiel v Európe znížili až o 28 percent. Skutočný pokles emisií na cestách (ktorý bol celkovo 15 percent) tak ťahajú takmer výhradne čisté elektromobily.

Táto situácia nahráva argumentom mnohých európskych zákazníkov, ktorí sa stále zdráhajú prejsť na čisté elektromobily, no zároveň ukazuje, že plug-in hybridy nie sú tou správnou prechodnou stanicou, akou mali byť.

Zasiahne Európska únia tvrdšou reguláciou?

Európska komisia si tento obrovský problém už uvedomila. V roku 2025 preto upravila vzorec na výpočet takzvaného úžitkového faktora, aby odhady emisií lepšie odrážali realitu. Ďalšia korekcia pravidiel je naplánovaná na rok 2027. Problémom však je, že v Európskom parlamente prebiehajú politické vyjednávania a v hre je aj návrh, ktorý by tieto budúce korekcie úplne pozastavil.

Odborníci varujú, že bez prísnej regulácie budú automobilky aj naďalej vykazovať fiktívne nízke emisie, ktoré v praxi neexistujú. Nové hybridné modely totiž podľa najnovších dát emisie neznižujú, ale naopak, kvôli neustálemu nárastu rozmerov a hmotnosti áut produkujú na cestách čoraz viac škodlivín.

Slovenský pohľad: Daňové úľavy pre ilúziu

Na Slovensku sú plug-in hybridy mimoriadne obľúbené najmä vo firemných flotilách, kde podnikatelia radi využívajú daňové zvýhodnenia a nižšie registračné poplatky. Realita našich ciest je však rovnaká ako v západnej Európe. Mnohé z týchto vozidiel končia v rukách vodičov, ktorí ich nenabíjajú vôbec alebo len minimálne.

Z plug-in hybridu sa tak rázom stáva len zbytočne ťažké benzínové auto s malou nádržou a vysokou reálnou spotrebou. Ak chceš skutočne šetriť emisie aj peňaženku, hybrid bez poctivého denného prístupu k nabíjačke nedáva zmysel. Pre štát a EÚ by to mal byť jasný signál, že dotovanie a zvýhodňovanie tejto technológie bez reálnej kontroly jej využívania nedosahuje požadovaný ekologický efekt.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita