Ročné obdobia sa drasticky menia. Vedci potvrdili pohromu, ktorý pocítime aj na Slovensku
Leto v stredných zemepisných šírkach sa predlžuje rekordným tempom a zároveň prichádza prudšie než kedysi. Nová vedecká štúdia ukazuje, že od roku 1990 pribúda v priemere 5 až 7 letných dní za desaťročie, pričom rastie aj množstvo nahromadeného tepla. Dôsledky už dnes zasahujú energetiku, zdravie aj riziko extrémnych horúčav.
Klimatická zmena sa už dávno neprejavuje iba rastom priemerných teplôt. Vedci teraz upozorňujú na ďalší výrazný posun: leto sa nielen otepľuje, ale zároveň trvá dlhšie a nastupuje rýchlejšie. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Environmental Research Letters.
Výskumníci analyzovali teplotné dáta za obdobie rokov 1961 až 2024 a zistili, že v polovici 20. rokov tohto storočia trvá leto v stredných zemepisných šírkach približne o mesiac dlhšie než v 60. rokoch minulého storočia. Trend sa týka vnútrozemia, pobreží aj oceánov.
Vedci definovali leto trochu netradične. Za „letný deň“ považovali každý deň, keď priemerná teplota prekročila historický prah z rokov 1961 až 1990. V praxi teda sledujú, ako často sa dnes objavujú podmienky, ktoré boli kedysi považované za nadpriemerne teplé.
Výsledok je jednoznačný. Od roku 1990 sa leto predlžuje tempom približne šesť dní za desaťročie. Oproti starším štúdiám ide o výrazné zrýchlenie. Tie totiž do roku 2012 hovorili o raste približne štyri dni za desaťročie. Zaujímavé je aj to, že leto sa nerozširuje iba jedným smerom. Vedci zistili, že prichádza skôr a zároveň odchádza neskôr, pričom oba posuny sú približne rovnako silné.
Jar a jeseň sa skracujú
Štúdia prvýkrát podrobne opisuje aj ďalší jav, ktorý už mnohí ľudia intuitívne pociťujú. Prechod medzi ročnými obdobiami je čoraz prudší. Teploty rastú rýchlejšie na začiatku leta a podobne prudko klesajú pri jeho konci.
Inými slovami, jar aj jeseň sa skracujú. Kým kedysi boli prechody medzi sezónami postupnejšie, dnes sa počasie dokáže zmeniť v priebehu niekoľkých dní.
Vedci tento efekt vysvetľujú matematicky. Keď sa celkový teplotný profil planéty posúva smerom nahor, hranica „letných teplôt“ sa pretína s oveľa strmšou časťou sezónnej krivky. Výsledkom sú náhlejšie prechody medzi obdobiami.
To môže mať veľmi konkrétne dôsledky. Prudší nástup tepla zvyšuje riziko skorého topenia snehu, jarných povodní či skorých vĺn horúčav, na ktoré sa ľudský organizmus ešte nestihol adaptovať. Výskumníci upozorňujú aj na možné problémy v doprave, poľnohospodárstve alebo pri fungovaní ekosystémov.

V Európe vrátane Slovenska to môže znamenať dlhšie obdobia sucha, vyšší tlak na klimatizácie a energetické siete či väčšie riziko lesných požiarov. Dôležitý je pritom aj fakt, že sa nezohrievajú iba maximá počas dňa, ale rastie celkové množstvo tepla počas celej sezóny.
Nahromadené teplo rastie extrémnym tempom
Práve tzv. akumulované letné teplo patrí medzi najalarmujúcejšie zistenia štúdie. Ide o súčet teplôt nad definovaným prahom počas celého leta. Tento ukazovateľ kombinuje dĺžku sezóny aj intenzitu horúčav.
Na severnej pologuli rastie akumulované teplo od roku 1990 tempom 44 stupňo-dní za desaťročie. To je viac než trojnásobné zrýchlenie oproti obdobiu 1961 až 1990.
Vedci upozorňujú, že tento rast je nelineárny. Aj keby sa planéta otepľovala rovnomerne, celkové množstvo letného tepla rastie rýchlejšie, pretože sa súčasne predlžuje počet horúcich dní aj intenzita prekračovania teplotných prahov. Niektoré mestá zaznamenávajú mimoriadne rýchlu zmenu. Sydney alebo Minneapolis získavajú viac než jeden nový „letný deň“ každý rok. Tokio patrí medzi stabilnejšie regióny, no aj tam sa leto predlžuje.
Výskumníci pritom upozorňujú, že ich analýza má limity. Štúdia pracuje s priemernou dennou teplotou a nezohľadňuje vlhkosť vzduchu, nočné minimá ani extrémne denné maximá. Práve tie sú pritom kľúčové z pohľadu zdravotných rizík.
Aj napriek tomu ide o ďalší silný dôkaz, že klimatická zmena neznamená iba „o niečo teplejšie počasie“. Mení samotnú štruktúru ročných období. A keď sa leto predĺži o celý mesiac, nejde už len o štatistiku, ale o zásadnú zmenu fungovania spoločnosti, miest aj prírody.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

37-ročný experiment odhalil skrytú klimatickú hrozbu. Lesy ukázali svoju temnú stránku

Netflix ešte podobnú vec neurobil. Najväčší trhák príde neskôr a úplne inak, než ktokoľvek čakal

Z vesmíru prichádzajú záhadné signály. Vedci ich využijú na prevratnú vec a prepíšu fyziku

Obrovský zvrat vo Volkswagene. Autá pre kľúčový trh už nedodá zo Slovenska, zaplaví ho lacnejšou Čínou

Zlý film ešte nenatočil. Christoper Nolan chystá najväčšiu vec, do akej sa kedy pustil
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Má 22 rokov a vedie zbrojársku firmu s hodnotou 1,65 miliardy eur. Vojnu prirovnáva k „segmentu spotrebnej elektroniky“
PREMIUMStačí päť bytov a už nemusíš pracovať? Expert odhaľuje, ako je to s pasívnym príjmom na Slovensku

Generál varuje Západ: Rusko vojnu neprehráva, rozhodne jediný faktor

Platia 5 250 eur za cestovanie po Európe. Prihlásiť sa môžeš aj zo Slovenska

Prichádza úplný reset peňazí: Finančný expert tvrdí, že staré pravidlá už prestávajú fungovať
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Obrovský zvrat vo Volkswagene. Autá pre kľúčový trh už nedodá zo Slovenska, zaplaví ho lacnejšou Čínou
- Nemáš doma klimatizáciu? Byt vieš ochladiť aj lacnejšie, no väčšina ľudí robí jednu zásadnú chybu
- Tepelné čerpadlo alebo plynový kotol? Prepočítali sme, čo sa dnes Slovákom oplatí viac
- Slováci chcú ušetriť na prezúvaní. Tieto pneumatiky však majú háčik, ktorý sa ukáže až na ceste
- Známa firma vyvinula prvý spaľovací motor s palivom budúcnosti. Trvalo im to 3 roky a v Európe dostali zelenú
-
- Nemáš doma klimatizáciu? Byt vieš ochladiť aj lacnejšie, no väčšina ľudí robí jednu zásadnú chybu
- Majú vydržať desaťročia, no kapú po 3 rokoch. LED žiarovky doplácajú na marketingovú lož
- Brusel rieši najkontroverznejší zásah do áut za posledné roky. Vodiči nebudú mať na výber
- Známa firma vyvinula prvý spaľovací motor s palivom budúcnosti. Trvalo im to 3 roky a v Európe dostali zelenú
- Tepelné čerpadlo alebo plynový kotol? Prepočítali sme, čo sa dnes Slovákom oplatí viac
-
- Majú vydržať desaťročia, no kapú po 3 rokoch. LED žiarovky doplácajú na marketingovú lož
- Slováci robia pri kúpe klimatizácie rovnakú chybu. V horúčavách za ňu draho zaplatia
- Známa firma vyvinula prvý spaľovací motor s palivom budúcnosti. Trvalo im to 3 roky a v Európe dostali zelenú
- Svätý grál batérií je už na dosah. Nemci vyriešili záhadu, ktorá roky brzdila revolúciu
- Nemáš doma klimatizáciu? Byt vieš ochladiť aj lacnejšie, no väčšina ľudí robí jednu zásadnú chybu
Google definitívne prehral. EÚ potvrdila rekordnú pokutu za Android
Čínska automobilka mieri vysoko. Do roku 2030 chce ovládnuť až 5 % európskeho trhu
Ázijský tiger spúšťa veľkú investíciu. Do výroby čipov naleje viac než 500 miliárd dolárov
Holandsko úplne zmenilo svojich dodávateľov energií. Rusov nahradilo USA, dovoz prudko stúpol
Európa zrýchľuje budovanie obrovských batérií. Podporí projekty, ktoré majú stabilizovať elektrické siete
Poľsko masívne posilní dovoz plynu. Chystá niečo, čo pomôže celej strednej Európe
Slováci si rýchlo zvykli na nový spôsob platenia. Štátne platby prekonali 5 miliónov eur
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Má 22 rokov a vedie zbrojársku firmu s hodnotou 1,65 miliardy eur. Vojnu prirovnáva k „segmentu spotrebnej elektroniky“
PREMIUMStačí päť bytov a už nemusíš pracovať? Expert odhaľuje, ako je to s pasívnym príjmom na Slovensku

Generál varuje Západ: Rusko vojnu neprehráva, rozhodne jediný faktor

Platia 5 250 eur za cestovanie po Európe. Prihlásiť sa môžeš aj zo Slovenska

