V texte boli použité materiály SITA.

Slovensko má pod nohami zdroj tepla, ktorý nemusí dovážať, nepodlieha výkyvom cien plynu a v mestách by vedel nahradiť časť fosílnych palív. Napriek tomu ho využíva len okrajovo. Ako informovala SITA Energetika, Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy označil súčasný stav za „národnú hanbu“ – Slovensko má podľa neho nadpriemerný geotermálny potenciál, no využíva z neho menej než 1 %.

Nie je to len technická debata pre energetikov. Ak by sa geotermálne teplo zapojilo do systémov centrálneho zásobovania teplom, mohlo by pomôcť mestám znížiť závislosť od plynu, stabilizovať časť nákladov na vykurovanie a obmedziť lokálne emisie.

Problém je, že Slovensko má potenciál, infraštruktúru aj vhodné regióny, no brzdí ho nastavenie podpôr, ktoré podľa Mašeka dlhodobo zvýhodňuje plynovú kogeneráciu a biomasu.

Pod zemou máme viac, než využívame

Geotermálna energia má oproti vetru a slnku jednu zásadnú výhodu: nie je závislá od počasia. Teplo z hlbších vrstiev zeme môže dodávať stabilný výkon, čo je pri vykurovaní miest mimoriadne dôležité. Mašek pre SITA upozornil, že Slovensko má geotermický gradient približne 30 až 38 °C na kilometer, zatiaľ čo svetový priemer je okolo 25 °C/km. Inými slovami, už v menších hĺbkach sa u nás dá dostať k použiteľnejším teplotám než v mnohých iných krajinách.

Podľa rozhovoru bola približne tretina územia Slovenska vyhodnotená ako geotermálne perspektívna. Výhodou je aj to, že mnohé mestá už majú systémy centrálneho zásobovania teplom. To je kľúčové, pretože geotermálna energia dáva najväčší zmysel tam, kde ju vieš dostať k veľkému počtu odberateľov bez toho, aby si musel od nuly budovať celý tepelný systém.

Téme sme sa venovali už v minulosti pri projekte Geoterm Košice, kde sa začali práce na 3 nových vrtoch pri obciach Ďurkov a Svinica. Ako sme informovali v tomto článku, voda s teplotou 125 až 135 °C má po dokončení pomôcť Košiciam pokryť viac než pätinu spotreby tepla z obnoviteľného zdroja.

Najväčší problém nie je technológia

Geotermál nie je zázračná náhrada za všetko. Vrty sú drahé, geologické riziko je reálne a nie každý región má vhodné podmienky. Lenže na Slovensku problém neleží iba v technológii. Podľa Mašeka rozvoj brzdia najmä dotačné schémy, ktoré roky zvýhodňovali iné zdroje tepla. Výsledkom je, že mestá často pokračujú v systémoch, ktoré dobre poznajú, aj keď pod nimi leží stabilnejšia domáca alternatíva.

Toto je presne moment, kde sa energetická politika stretáva s účtami domácností. Ak má mesto napojené tisíce bytov na centrálny zdroj tepla, každé rozhodnutie o palive má dlhodobý dopad. Plyn môže byť dnes lacnejší a zajtra drahší. Biomasa má svoje limity pri dostupnosti a doprave. Geotermálna energia vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu, ale po úspešnom navŕtaní môže priniesť stabilnejší zdroj tepla na desaťročia. Podobný problém sme riešili aj pri štátnych energetických výzvach, kde sa podpora rozdeľuje medzi rôzne obnoviteľné technológie vrátane fotovoltiky, tepelných čerpadiel, vetra, biomasy či geotermálnej energie. Ako sme písali, samotná existencia podpôr nestačí – rozhoduje ich nastavenie, výška, podmienky a to, či dokážu rozhýbať aj projekty s vyšším počiatočným rizikom.

Mestá by získali stabilitu, nie iba zelenú nálepku

Pri geotermálnej energii sa často hovorí o ekológii, no pre slovenské mestá môže byť ešte dôležitejšia stabilita. Teplo je citlivá téma. Domácnosti si nevšímajú energetickú stratégiu, kým nepríde vyúčtovanie. Ak sa však mesto dokáže menej spoliehať na dovážaný plyn, získava lepšiu kontrolu nad časťou svojich nákladov aj nad bezpečnosťou dodávok.

Dôležité je aj to, že geotermálne teplo nevyrába lokálne emisie ako spaľovanie palív. V mestách, kde sa rieši kvalita ovzdušia, doprava a staré tepelné zdroje, môže byť tento rozdiel viditeľný. Neznamená to, že každý byt bude zo dňa na deň kúriť z geotermálu. Znamená to, že mestá s vhodnou polohou by mohli mať v rukách stabilný základ, ktorý doplní elektrinu z jadra, obnoviteľné zdroje a úspory v budovách.

Midjourney/Hans/Pixabay

Širší kontext sme rozoberali aj pri globálnom raste obnoviteľných zdrojov, kde Medzinárodná energetická agentúra upozorňovala, že solárna energia bude dominovať novým kapacitám, no vietor, voda, biomasa a geotermál ostanú dôležitou súčasťou mixu. Pre Slovensko je práve geotermál zaujímavý tým, že nejde o vzdialenú technológiu, ale o domácu možnosť, ktorú už vieme napojiť na existujúce mestské teplárenské systémy.

Slovensko nepotrebuje ďalší slogan, ale pravidlá

Najväčším rizikom je, že geotermál ostane v kategórii „veľký potenciál“, o ktorom sa hovorí 20 rokov. Slovensko má mestá s centrálnym zásobovaním teplom, má regióny s vhodnými podmienkami a má skúsenosti z projektov, ktoré sa už pohli. Chýba rýchlejší model, ktorý zníži riziko prvých vrtov a nastaví podporu tak, aby geotermálne projekty neprehrávali ešte pred štartom.

Pre bežného človeka je pointa jednoduchá. Ak má Slovensko domácu energiu, ktorá vie kúriť mestám bez dovozu plynu, nemalo by ju nechávať ležať pod zemou len preto, že starý systém podpôr zvýhodňuje známe riešenia. Geotermál nebude fungovať všade a nevyrieši celé vykurovanie krajiny. No tam, kde podmienky má, môže byť presne tým typom energetickej istoty, ktorú budú mestá v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac.

Čítajte viac z kategórie: Novinky