Dron, ktorý nebol zachytený pri vstupe do vzdušného priestoru členskej krajiny NATO, nie je len incident pre Pobaltie. Ako informovala agentúra Reuters, v Litve sa pri obci Samane našli trosky podozrivého ukrajinského vojenského dronu a litovská polícia neskôr oznámila, že v ich blízkosti objavila aj výbušniny. Tie mali byť pre nebezpečnosť zlikvidované výbuchom priamo na mieste.

Na prvý pohľad ide o zblúdený stroj z vojny, ktorá sa odohráva stovky kilometrov od slovenských hraníc. Lenže práve tento typ incidentu ukazuje, aký nepríjemný problém dnes rieši celé východné krídlo NATO.

Ak dron preletí hranicu, spadne na území aliancie a systém ho nezachytí včas, nejde už iba o otázku Ukrajiny, Ruska alebo Pobaltia. Ide o to, či Európa naozaj vidí všetko, čo sa pohybuje nízko nad jej hranicami.

Problém nebol len pád, ale ticho pred ním

Šéf litovského Národného centra pre krízové riadenie Vilmantas Vitkauskas podľa Reuters uviedol, že dron nebol zistený v momente, keď vstúpil do Litvy. Trosky našli v obci Samane, približne 40 km od lotyšskej hranice a 55 km od Bieloruska. Kyjev sa k incidentu v čase správy nevyjadril.

Ak by šlo o klasické lietadlo, systém protivzdušnej obrany by mal jasnejší cieľ: väčší radarový odraz, predvídateľnejší let a viac času na reakciu. Drony však často lietajú nízko, môžu mať menší radarový podpis a ich trasa sa pri rušení alebo strate navigácie môže zmeniť. Práve v tomto priestore vzniká nová bezpečnostná šedá zóna.

Téme nízko letiacich a lacných bezpilotných hrozieb sme sa venovali aj pri ukrajinskom interceptore Sting, ktorý vznikol ako lacnejšia odpoveď na ruské kamikadze drony. Tento prípad v Litve ukazuje rovnaký problém z druhej strany: nestačí mať drahé rakety, ak systém nedokáže malý alebo zblúdený dron včas odhaliť, sledovať a vyhodnotiť.

Pobaltie už zažilo viac než jeden podobný incident

Litva nie je izolovaný prípad. Reuters pripomína, že od marca vstúpilo do vzdušného priestoru Lotyšska, Litvy a Estónska viacero zblúdených ukrajinských dronov. Kyjev podľa agentúry opakovane tvrdil, že stroje smerovali na vojenské ciele v Rusku, no ich trasu mali narušiť ruské prostriedky elektronického boja.

Práve to je najnebezpečnejšia časť celého problému. Ak elektronické rušenie dokáže zmeniť trasu dronu, ktorý mal letieť na cieľ v Rusku, zrazu sa z neho môže stať nepredvídateľný objekt nad územím NATO. Nemusí ísť o úmyselný útok. Dôsledok však môže byť podobne vážny: poplach, politická kríza, požiar, zranenia alebo tlak na rýchlu vojenskú reakciu.

Reuters zároveň uvádza, že niektoré z týchto dronov havarovali a explodovali. Dva z nich mali 7. mája zasiahnuť lotyšský sklad ropy a spôsobiť požiar. Po incidente lotyšská premiérka Evika Siliņa odvolala ministra obrany, čo následne viedlo k pádu vlády.

Na podobnú zmenu charakteru dronovej vojny sme upozorňovali aj pri ruskom drone MS001, ktorý podľa ukrajinskej strany niesol prvky autonómneho vyhodnocovania cieľov. Čím viac budú drony využívať pokročilejšiu navigáciu, rušenie, autonómne prvky a lacnú sériovú výrobu, tým ťažšie bude pre hranice NATO odlíšiť neškodný zblúdený objekt od hrozby, na ktorú treba okamžite reagovať.

NATO poslalo stíhačky, no otázka ostáva

Reuters informoval aj o tom, že počas nedeľného poplachu boli do oblasti povolané stíhačky misie Baltic Air Policing, aby zachytili „možné bezpilotné lietadlo“ v Lotyšsku a pátrali po drone v litovskom vzdušnom priestore. Zároveň jeden dron krátko vstúpil do Lotyšska počas poplachu pri hranici s Ruskom.

Pre NATO je to nepríjemná dilema. Poslať stíhačku proti malému dronu môže byť technicky možné, ale ekonomicky a operačne absurdné. Každý štart stojí peniaze, viaže kapacity a neznamená, že pilot dostane dostatok času na bezpečnú identifikáciu nízko letiaceho cieľa. Pri masových alebo opakovaných incidentoch sa tak ukazuje, že klasické vrstvy obrany nestačia.

Reprofoto: YouTube/EU Debates | eudebates.tv/Eurofighter Typhoon

Problém nie je len v zničení cieľa. Ešte predtým ho treba zistiť, správne identifikovať, odlíšiť od civilnej prevádzky, vyhodnotiť jeho trasu a rozhodnúť, kto má zasiahnuť. V modernom vzdušnom priestore to môže byť otázka minút. Pri rýchlych alebo nízko letiacich dronoch niekedy sekúnd.

Práve preto dáva zmysel pripomenúť aj laserovú obranu Iron Beam, ktorú Izrael pripravuje ako ďalšiu vrstvu proti dronom, raketám a mínometným hrozbám. Ak majú štáty NATO zvládať lacné a opakované narušenia vzdušného priestoru, budú potrebovať nielen stíhačky a rakety, ale aj lacnejšie systémy krátkeho dosahu, ktoré dokážu reagovať rýchlo a bez míňania munície za státisíce eur.

Slovensko by to nemalo čítať ako cudziu správu

Pre slovenského čitateľa je na tom najdôležitejšie práve to, že Litva nie je vzdialená výnimka. Slovensko je tiež na východnom krídle NATO, má hranicu s Ukrajinou, kritickú infraštruktúru, jadrové elektrárne, veľké priemyselné závody a dopravné uzly. Ak sa v regióne budú čoraz častejšie objavovať zblúdené alebo rušením odklonené drony, otázka nebude znieť, či má krajina „nejakú PVO“. Otázka bude, či má vrstvy, ktoré si medzi sebou vedia vymieňať dáta a reagovať na malé ciele.

Litovský incident ukazuje tri slabé miesta naraz. Prvým je detekcia. Druhým je politické rozhodovanie pri nejasnom pôvode dronu. Tretím je ekonomika zásahu. Veľká raketa proti lacnému dronu môže byť nutná, ak ide o jadrovú elektráreň alebo mesto, ale dlhodobo je to neudržateľný model.

Pre NATO to znamená, že obrana vzdušného priestoru sa už nemôže sústrediť len na lietadlá, balistické rakety a veľké riadené strely. Vojna na Ukrajine priniesla do Európy lacnejšiu, chaotickejšiu a ťažšie čitateľnú hrozbu. Malý dron môže spadnúť na pole, zapáliť sklad ropy alebo vyvolať politickú krízu. A najhoršie na tom je, že kým nie je včas zachytený, nikto presne nevie, ktorú z týchto možností práve sleduje na radare.

Čítajte viac z kategórie: Novinky