Boom okolo umelej inteligencie už neovplyvňuje len technologické firmy. V niektorých častiach USA začínajú dátové centrá meniť fungovanie celej energetickej siete a nepriamo zasahujú aj bežné domácnosti. Rastúci dopyt po elektrine vytvára tlak na kapacitu sietí, ceny energií aj investície do infraštruktúry.

Najvýraznejší príklad nájdeme z oblasti Lake Tahoe v Nevade a Kalifornii. Tamojší obyvatelia sa dozvedeli, že veľká časť elektriny, ktorú región dlhé roky využíval, sa po roku 2027 presmeruje inde. Prioritne pre nové dátové centrá budované v okolí Reno-Tahoe priemyselného uzla.

Za prudkým rastom spotreby stojí najmä AI. Moderné dátové centrá určené na trénovanie a prevádzku veľkých jazykových modelov spotrebujú obrovské množstvo elektriny a energetické firmy už otvorene priznávajú, že budú musieť rozhodovať, kam kapacitu siete presmerujú.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa globálna spotreba elektriny dátových centier v roku 2024 pohybovala okolo 415 TWh. Do roku 2030 môže narásť až na 945 TWh, teda viac než dvojnásobne. Najväčší podiel pritom pripadá na Spojené štáty, Európu a Čínu.

Energetická spoločnosť NV Energy oznámila firme Liberty Utilities, ktorá zásobuje približne 49-tisíc odberateľov na kalifornskej strane jazera Tahoe, že po máji 2027 už nebude schopná dodávať približne 75 % doterajšej elektriny. Dôvodom má byť potreba uvoľniť kapacitu pre nové dátové centrá budované technologickými gigantmi v Nevade.

Dátové centrá tlačia na ceny aj kapacitu siete

Nejde pritom len o lokálny spor medzi energetickými firmami. Analytici upozorňujú, že AI infraštruktúra začína meniť spôsob plánovania energetických sietí v celých Spojených štátoch. Najväčší problém nie je len samotná výroba elektriny, ale aj dostupná kapacita prenosových sústav a rýchlosť budovania nových zdrojov.

V štátoch ako Virgínia, kde sa nachádza jedna z najväčších koncentrácií dátových centier na svete, už regulátori riešia rastúce náklady na infraštruktúru. Energetické firmy investujú miliardy dolárov do nových vedení, rozvodní a stabilizácie siete, čo sa postupne premieta aj do účtov domácností.

Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) uvádza, že priemerná cena elektriny pre domácnosti v USA dosiahla v januári 2026 hodnotu 17,45 centa za kWh. O rok skôr to bolo 15,94 centa. Rast cien je výrazne rýchlejší než bežná inflácia.

Unsplash/Copilot Designer (Úprava redakcie)

Domácnosti začínajú vnímať solár ako poistku

Zaujímavé je, že rast AI zároveň mení aj motiváciu ľudí investovať do solárnych panelov a domácich batérií. Kým ešte pred pár rokmi bola hlavným argumentom úspora alebo štátne dotácie, dnes čoraz viac domácností rieši energetickú nezávislosť a stabilitu.

Trend je výrazný najmä v amerických štátoch s extrémnym počasím alebo nestabilnejšou sieťou. Batérie sa postupne stávajú rovnako dôležitou súčasťou systému ako samotné solárne panely. Domácnosti si totiž chcú uchovať energiu na večerné špičky alebo prípadné výpadky.

Zmenu správania vidia aj samotné energetické firmy. Niektoré americké mestá už financujú komunitné solárne projekty a podporujú inštaláciu domácich batérií. Energetické spoločnosti si totiž uvedomujú, že decentralizovaná výroba môže znížiť tlak na sieť.

Tento trend môže byť zaujímavý aj pre Európu vrátane Slovenska. Hoci situácia u nás zatiaľ nie je taká dramatická ako v niektorých štátoch USA, aj európske energetické siete budú musieť v najbližších rokoch zvládnuť rast dátových centier, elektromobility aj AI infraštruktúry. Už dnes pritom viaceré krajiny diskutujú o tom, kde budú nové dátové centrá vôbec možné pripojiť.

AI revolúcia tak postupne prestáva byť len témou softvéru a čipov. Čoraz viac sa ukazuje, že jedným z najväčších limitov ďalšieho rastu môže byť obyčajná elektrina.

Čítajte viac z kategórie: Novinky