Drony, ktoré sme ešte pred desiatimi rokmi vnímali prevažne ako záľubu nadšencov, sa dnes stali vážnou bezpečnostnou výzvou pre štáty, mestá aj firmy po celom svete. Nezákonné prelety dronov nad letiskami, jadrovými elektrárňami či vojenskými základňami sa množia alarmujúcim tempom a donútili odborníkov hľadať nové spôsoby ich neutralizácie.

Globálny trh s protidronovými technológiami dosiahol v roku 2025 hodnotu viac ako 4,48 miliardy dolárov a podľa analytikov by mal do roku 2030 narásť na takmer 14,5 miliardy dolárov. Tlak na rýchle a cenovo dostupné riešenia je obrovský a práve preto prekvapilo, keď skupina vedcov prišla s nápadom, ktorý čerpá zo starodávnej juhoamerickej zbrane.

Jednoduchá lovecká pomôcka

Vedci z Karlsruhe Institute of Technology (KIT) v Nemecku navrhli protidronový systém, ktorý namiesto elektroniky, laserov či rakiet používa tenké kovové reťaze. Inšpiroval ich prastarý nástroj pastierov z juhoamerických pampasov, takzvaná bola, čo je zbraň so závažiami spojenými lanom.

Hlavný autor projektu, Claus Mattheck, senior výskumný pracovník z Ústavu pre aplikované materiály KIT-u, tento súvis otvorene priznal: „Využívame dobre známy fyzikálny princíp podobný bole, ktorú používajú pastieri v Južnej Amerike, a prispôsobujeme ho špecificky na obranu voči dronom.“

Princíp fungovania je pritom prekvapivo jednoduchý. Zariadenie vystrelí skupinu tenkých kovových reťazí smerom k letiacemu dronu. Pri kontakte sa reťaze obmotajú okolo tela stroja aj okolo lopatiek jeho pohonných jednotiek, čím im zablokujú otáčanie. Dron stratí vztlakovú silu a nekontrolovateľne spadne na zem.

Tím zvolil zámerne reťaze namiesto klasickej boly, pretože počítačové simulácie ukázali, že ich tvar sa pri náraze správa spoľahlivejšie a efektívnejšie sa omotáva okolo rotujúcich konštrukčných prvkov.

Predtým, ako vedci pristúpili k praktickým testom, podrobili celý koncept rozsiahlym počítačovým simuláciám. Analyzovali, ako sa kovové reťaze s hrúbkou tri až štyri milimetre správajú pri zrážke s modelovými dronmi, pričom sledovali geometriu nárazu, trenie povrchov aj celkovú dynamiku pohybu.

Gemini

Tieto výpočty potvrdili, že metóda je principiálne funkčná a otvorili dvere k reálnym skúškam. Tie sa uskutočnili v Balistickom centre v Sternenfelse a priniesli sľubné výsledky.

Mattheck pri tejto príležitosti zdôraznil ešte jednu dôležitú vlastnosť systému: padajúca reťaz predstavuje pri rovnakej hmotnosti nižšie riziko vedľajších škôd ako kompaktný projektil. Pre nasadenie v obývaných oblastiach je to kľúčová výhoda.

Tento aspekt je o to dôležitejší, že dnešné protidronové riešenia majú v civilnom prostredí výrazné obmedzenia. Elektronické rušičky narúšajú GPS signál a rádiové frekvencie, čím môžu zasahovať do civilnej leteckej prevádzky alebo záchranárskych komunikácií.

Kinetické zbraňové systémy určené pre vojenské použitie sú zase astronomicky drahé: napríklad americké interceptory typu Coyote stoja 100 000 až 200 000 dolárov za kus, pričom dron, ktorý majú zostreliť, môže stáť iba zlomok tejto sumy.

Inštalácia a údržba plnohodnotného systému pre veľké letisko pritom môže celkovo vyjsť aj na niekoľko miliónov dolárov ročne. Práve v tomto prípade vyzerá nápad s reťazami mimoriadne atraktívne.

Trh so zbraňami proti dronom rastie

Nemecko pritom čelí rastúcemu tlaku nájsť praktické odpovede na dronové incidenty. Len počas roku 2025 zaznamenala krajina viac ako tisíc prípadov neoprávneného pohybu bezpilotných lietadiel v blízkosti citlivých objektov, ako uviedol Spolkový kriminálny úrad.

Podobná situácia panuje v celej Európe, kde má trh s protidronovými systémami narásť z 1,24 miliardy dolárov v roku 2025 na predpokladaných 4,16 miliardy v roku 2030.

Tím teraz plánuje rozšíriť testovanie v teréne, aby overil správanie systému v čo najrozličnejších prevádzkových podmienkach, vrátane rôznych meteorologických situácií a typov dronov.

Ak skúšky dopadnú podľa očakávaní, výskumníci veria, že záujem zo strany priemyselných partnerov by mohol posunúť celý projekt zo štádia vývoju do praxe. Je teda možné, že práve jednoduchá kovová reťaz sa jedného dňa stane súčasťou bezpečnostného vybavenia letísk, štadiónov alebo elektrární po celom svete.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP