Európa rieši batérie z dvoch strán naraz. Na jednej strane potrebuje lacnejšie elektromobily, viac domácich článkov a stabilnejší dodávateľský reťazec. Na druhej strane jej postupne pribúdajú batérie, ktoré raz skončia v autách, úložiskách alebo recyklačných linkách. Práve do tejto medzery teraz vstupuje spoločná iniciatíva EÚ a Indie za 15,2 milióna eur, ktorá má podporiť recykláciu batérií pre elektrické vozidlá.

Podľa Delegácie EÚ v Indii vzniká projekt v rámci Obchodnej a technologickej rady EÚ – India, konkrétne v pracovnej skupine pre zelené a čisté energetické technológie.

Výzva je financovaná cez program Horizon Europe a indické ministerstvo ťažkého priemyslu. Peniaze majú smerovať na pokročilé recyklačné technológie, bezpečný zber, digitalizované triedenie a pilotné overenie procesov v reálnych podmienkach. Súčasťou má byť aj spoločná pilotná linka EÚ a Indie priamo v Indii.

Z odpadu sa stáva strategická zásoba

Najdôležitejšia veta v celej téme nie je suma 15,2 milióna eur. V batériovom priemysle nejde o obrovský balík. Podstatné je, že EÚ aj India začínajú vnímať použité batérie ako „virtuálnu baňu“. Teda ako zdroj lítia, grafitu, kobaltu a ďalších materiálov, ktoré sa dajú vrátiť späť do výroby nových článkov. Podľa oznámenia má India do roku 2030 vytvoriť približne 128 GWh recyklovateľnej batériovej kapacity.

To je presne miesto, kde sa elektromobilita láme z ekologickej témy na priemyselnú stratégiu. Ak stará batéria skončí ako problémový odpad, celý systém si ponechá slabinu. Ak sa z nej podarí dostať späť kvalitné materiály, znižuje sa tlak na novú ťažbu, dovoz aj geopoliticky citlivé dodávateľské reťazce.

Ako sme nedávno informovali, podobnú logiku už Európa začína uplatňovať aj pri vzácnych zeminách. V nemeckom Pforzheime spustila spoločnosť HyProMag závod na recykláciu neodýmových magnetov, ktoré sú kľúčové pre elektromotory, veterné turbíny aj modernú elektroniku. Tak ako pri batériách, aj tu ide o snahu vytvoriť „baňu nad zemou“ a získať strategické materiály späť z existujúcich výrobkov, namiesto ďalšieho prehlbovania závislosti od Číny.

Gemini/HyProMag

Prečo Európa potrebuje Indiu

Európa dnes nemá batériový trh pevne v rukách. FonTech už pri analýze európskeho autopriemyslu písal, že batériová produkcia sa sústreďuje najmä v Ázii a že v roku 2024 sa na európskom území vyrobilo iba 13 % batérií určených pre elektromobily. Čína pritom podľa rovnakého článku držala približne 70 % globálnej produkcie.

India v tomto príbehu nie je náhodný partner. Má obrovský trh, rastúcu elektromobilitu, priemyselnú základňu a záujem budovať vlastné technologické kapacity. Pre EÚ je zároveň dôležité, že nejde o ďalšie prehĺbenie závislosti od Číny. Spolupráca s Indiou môže vytvoriť alternatívnu vetvu batériového reťazca, najmä ak sa podarí dostať recykláciu z laboratória do priemyselnej praxe.

Výzva sa nezameriava len na samotné získavanie kovov

Podľa EURAXESS má podporiť aj systémy s vysokou účinnosťou spätného získavania materiálov, recykláciu rôznych chemických zložení batérií, digitalizovaný zber a triedenie, bezpečnú logistiku a diagnostiku batérií pre druhý život. Projekty majú smerovať k technologickej pripravenosti TRL 7 až 8, teda k úrovni, ktorá už má bližšie k pilotnému a predkomerčnému nasadeniu než k čistej akademickej štúdii.

Toto je dôležité, lebo recyklácia batérií nie je jednoduchý proces. Batérie sa líšia chémiou, stavom, poškodením, tvarom aj výrobcom. Inak sa správa LFP batéria, inak články s niklom, mangánom a kobaltom. Ak má byť recyklácia masová, systém musí zvládať zmiešané vstupy, bezpečne ich zbierať, roztriediť a spracovať bez toho, aby logistika alebo požiarne riziká zhltli ekonomiku celého procesu.

Slovenský uhol je priemyselný, nie symbolický

Pre Slovensko je táto téma dôležitejšia, než sa môže zdať. Sme automobilová krajina, no v batériách, surovinách a recyklácii sa hrá o to, kde bude v elektromobilovej ére vznikať najväčšia hodnota. Ak Európa zostane závislá od dovozu článkov a surovín, slovenské závody môžu ďalej skladať autá, ale strategická kontrola zostane inde.

Talian New Energy

Recyklácia môže byť jedna z mála oblastí, kde vie Európa získať časť materiálovej suverenity späť. Redakcia FonTech už pri nemeckom startupe Cylib uviedla, že firma dokázala vyrobiť vysokokvalitný hydroxid lítia z vyradených batérií elektromobilov. Pri ďalšom nemeckom projekte zase vzniká zariadenie na recykláciu LFP batérií s ročnou kapacitou 30 000 ton materiálu. To ukazuje, že recyklácia sa z tém pre konferencie postupne presúva do priemyselnej infraštruktúry.

Projekt EÚ a Indie za 15,2 milióna eur sám osebe nezmení batériový trh. Je však signálom, kam sa presúva druhá fáza elektromobility. Prvá bola o tom, ako dostať elektromobily na cesty. Druhá bude o tom, kto ovládne batérie po ich prvom živote.

Ak sa podarí z použitých článkov získavať späť kvalitné materiály a vracať ich do výroby, batéria prestane byť len drahým komponentom auta. Stane sa strategickou zásobou, ktorá môže Európe pomôcť znížiť závislosť od dovozu. A práve preto táto téma nie je lacná zelená aktualita, ale súčasť väčšieho zápasu o automobilový priemysel, suroviny a technologickú kontrolu.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita