hyperloop v Európe
European Hyperloop Centre/HyperloopTT

Aktualizované 7. mája 2026:

Ešte donedávna pôsobil európsky hyperloop ako jeden z mála futuristických dopravných projektov, ktorý sa reálne pohol z powerpointových prezentácií do testovacích tratí.

Ako sme informovali ešte minulý rok, Holandsko otvorilo 420-metrové European Hyperloop Center, Európska komisia začala hovoriť o potrebe spoločného regulačného rámca a viaceré firmy sľubovali, že doprava v podtlakových tubusoch raz dokáže prepojiť mestá rýchlosťou, ktorá sa bude viac podobať lietaniu než železnici.

Lenže najnovšie udalosti ukazujú, že medzi laboratórnym testom a reálnou infraštruktúrou je priepastný rozdiel. Dve z najvýraznejších európskych firiem v tomto segmente sa v priebehu niekoľkých týždňov dostali do vážnych finančných problémov.

Najväčším varovaním je pád holandskej spoločnosti Hardt Hyperloop, ktorá patrila medzi najviditeľnejších európskych hráčov. Firma v marci 2026 potvrdila, že súd vyhlásil bankrot jednej z jej prevádzkových entít Hardt B.V. a bol ustanovený správca konkurznej podstaty.

Hardt pritom nevznikol ako náhodný startup s pekným renderom, ale nadväzoval na prostredie okolo Delft University of Technology a roky sa profiloval ako jeden zo symbolov európskej hyperloopovej scény. Práve preto je jeho kolaps pre celý sektor nepríjemným signálom.

Krátko nato prišla ďalšia rana zo Španielska. Zeleros, valencijská firma známa vývojom hyperloopových technológií a riešení pre elektrifikovanú mobilitu, vstúpila do dobrovoľného insolvenčného konania.

Podľa španielskeho denníka Cinco Días vyhlásil súd vo Valencii konkurz 30. marca 2026 po tom, čo firma nebola schopná pravidelne plniť svoje záväzky. Do hry zároveň vstúpila technologická skupina Amper, ktorá ponúkla prevzatie výrobnej jednotky Zelerosu za približne 958 271 eur.

Šanca na európsky hyperloop stále existuje

Treba však podotknúť, že technológia sama osebe nezmizla. Stále existujú testovacie centrá, výskumné tímy, európske štúdie aj snaha vytvoriť pravidlá pre bezpečnosť a interoperabilitu. Európska komisia ešte v novembri 2025 zverejnila štúdiu, podľa ktorej hyperloop už nie je len teoretický koncept.

V kontrolovaných podmienkach sa testujú tubusy, kapsuly, pohon, magnetická levitácia či riešenia stabilizácie. Komisia však zároveň pomenovala aj slabé miesto celého sektora: neistý biznis model, vysoké kapitálové náklady a regulačnú roztrieštenosť.

Práve tieto 3 problémy dnes znejú oveľa hlasnejšie než pred rokom. Postaviť krátku testovaciu trať je technicky náročné, ale stále ide o zvládnuteľný projekt. Vybudovať sieť medzi veľkými európskymi mestami je úplne iná disciplína.

Hyperloop potrebuje nové koridory, extrémne presnú infraštruktúru, bezpečnostné schvaľovanie, energetické výpočty, záchranné scenáre, pravidlá prevádzky a najmä investície v rozsahu, ktorý sa nedá porovnať s bežným startupovým financovaním.

Ak má systém raz voziť ľudí rýchlosťou blízkou lietadlám, nestačí ukázať kapsulu v tubuse. Musí presvedčiť štáty, investorov aj regulačné úrady, že je bezpečný, ekonomicky zmysluplný a lepší než modernizovaná železnica.

Pre Európu je to nepríjemný moment aj preto, že hyperloop sa roky prezentoval ako možná odpoveď na tlak medzi leteckou dopravou a klasickou železnicou.

Sľuboval nízky odpor vzduchu, vysoká rýchlosť, elektrický pohon a potenciálne menšie emisie pri diaľkových presunoch. Lenže doprava nie je iba o maximálnej rýchlosti. Rozhodujú kapacita, cena lístka, údržba, spoľahlivosť, napojenie na existujúce stanice a schopnosť prežiť politické cykly.

Zaujímavé je, že Európska komisia hyperloop úplne neodpisuje. Naopak, v posledných materiáloch ho rámcuje ako strategicky relevantnú technológiu, ktorá môže mať význam pre dekarbonizáciu, regionálne prepojenie či priemyselnú obnovu. Lenže takýto jazyk zatiaľ viac pripomína opatrné udržiavanie výskumného ekosystému než prípravu konkrétnej trate pre cestujúcich.

Ak by mal hyperloop v Európe prežiť, najbližšia fáza pravdepodobne nebude o veľkých sľuboch typu Amsterdam – Barcelona za 2 hodiny. Skôr pôjde o menšie demonštračné úseky, nákladné aplikácie, technologické komponenty a hľadanie modelu, ktorý dá zmysel aj mimo grantov a prezentácií.

Aj preto sa pôvodný príbeh o hyperloope v Európe mení. Už to nie je len technologická vízia o tom, ako kapsuly raz prepoja kontinent rýchlosťou 1 000 km/h. Dnes je to skôr test odolnosti celého odvetvia. Hyperloop ukázal, že Európa vie postaviť testovaciu infraštruktúru, vytvoriť výskumné tímy a posúvať technológiu v kontrolovaných podmienkach.

Zatiaľ však neukázal, že vie pritiahnuť dostatok súkromných peňazí a pretaviť experiment do projektu, ktorý by sa dal skutočne postaviť medzi 2 mestami.

Aktualizované 26.11.2025:

Technológia hyperloopu, ktorú kedysi odštartoval Elon Musk iba ako víziu na papieri, prešla v posledných mesiacoch v Európe najväčším posunom za celú svoju existenciu. Kým americké projekty sa prakticky zrútili, Európska únia sa stala hlavným globálnym ťahúňom tejto futuristickej dopravy. V Holandsku bolo v apríli 2024 oficiálne otvorené Európske hyperloop centrum, najpokročilejší testovací komplex svojho druhu na svete. Obsahuje 420-metrovú vákuovú trať v tvare Y, ktorá umožňuje testovať najkritickejší prvok celej technológie – zmenu jazdného pruhu vo vákuu, čo je doteraz považované za jednu z technologických hraníc nevyhnutných pre reálnu prevádzku.

Vývoj v Európe sa výrazne zrýchlil po tom, čo Európska komisia zaradila hyperloop medzi strategické projekty pre dekarbonizáciu dopravy, pričom podľa novej analýzy DG MOVE môže kontinent do roku 2050 vybudovať až 10 000 km tratí. Aj keď ide o ambiciózny cieľ, ktorý sa bude ešte upravovať, podpora zo strany EÚ je dnes najväčšia v histórii. Kľúčovými hráčmi sú dve spoločnosti: Hardt Hyperloop z Holandska, ktorá už v roku 2025 začína prvé testy výhybiek vo vákuu, a Zeleros Hyperloop zo Španielska, ktorá predstavila nový prototyp kapsuly navrhnutý na testovanie dopadu rýchlostí na ľudské telo.

Od leta do jesene 2024 prebehlo niekoľko zásadných míľnikov. Siemens Mobility oznámil spoluprácu s Hardtom na vývoji elektronických riadiacich systémov pre hyperloopové výhybky, čo je prvý krok k certifikácii bezpečnosti. EÚ zároveň predstavila prvú verziu dokumentu European Hyperloop Standardization Roadmap, ktorý má definovať technické normy pre podtlakové trate, bezpečnostné protokoly, evakuáciu kapsúl, komunikačné systémy či architektúru magnetickej levitácie. Bez týchto štandardov by sa žiadna komerčná trať nemohla začať stavať.

Situácia mimo Európy sa pritom uberá opačným smerom. Virgin Hyperloop v USA sa v roku 2024 prakticky rozpadol, prepustil väčšinu tímu a technológiu pre cestujúcich úplne ukončil. Muskovo SpaceX ukončilo hyperloopové súťaže už v roku 2021 a projekt v Texase bol v roku 2024 odmontovaný. Tým sa Európa dostala do pozície neoficiálneho svetového lídra v oblasti hyperloopu. Aj keď technológia ešte stále nie je pripravená pre bežnú prevádzku a bude si vyžadovať veľké investície aj ďalšie testy, posledné mesiace priniesli najpresvedčivejšie dôkazy, že hyperloop už nie je iba sci-fi, ale projekt, ktorý môže mať do roku 2050 reálne zastúpenie v európskej doprave.

Pôvodný článok:

Ako novú formu diaľkovej dopravy Elon Musk v roku 2013 navrhol takzvaný hyperloop, na ktorom pracovala jeho spoločnosť SpaceX a organizovala súťaže pre medzinárodné tímy s cieľom posunúť túto techniku vpred. Žezlo medzitým prebrali iné súkromné spoločnosť a vážny záujem má dokonca aj Európska únia, ktorá môže do roku 2050 vybudovať tisícky kilometrov takýchto spojení.

V Holandsku totiž vzniklo Európske hyperloop centrum, ktoré je vybavené testovacou traťou dlhou 420 metrov určenou na testovanie v takmer úplnom vákuu. Ide nielen o najdlhšiu testovaciu trať pre hyperloop v Európe, ale podľa Hyperloop Centra poslúži aj ako zdieľaná platformy pre tímy a spoločnosti z celého sveta.

10 000 km hyperloopu

Podľa operátorov tohto komplexu môže umožniť do roku 2050 naprieč Európou vybudovať až 10 000 km tratí typu hyperloop, vysvetľuje The Guardian. Finálne verzie pritom majú dosahovať rýchlosť až 1 000 km/h, čo je hlavnou výhodou tejto technológie – podľa mnohých to však nie je dostatočná rýchlosť na opodstatnenie oveľa vyšších nákladov na stavbu a prevádzku.

European Hyperloop Center

Testovacia trať v Holandsku pozostáva z 34 trubíc pospájaných do jedného celku, ktoré však neumožňujú testovacím zariadeniam dosiahnuť cieľové rýchlosti. Toto zariadenie má v skutočnosti iné využitie – má totiž tvar písmena Y a inžinierom má umožniť testovať zmenu „pruhu“ dopravnej kapsule. Ako prvá má začať s testami holandská spoločnosť Hardt Hyperloop a to už v najbližších týždňoch.

Hyperloop Centre na webovej stránke špecifikuje aj technologické výzvy, s ktorými sa musia inžinieri vysporiadať. Ide napríklad o malé tolerancie, čo je pri výrobe tak veľkých zariadení vždy veľkou výzvou. Problematický je aj vplyv atmosférického tlaku na potrubie, v ktorom je vytvorený podtlak vďaka čiastočnému vákuu.

Poriadna investícia

Ak sa technológie hyperloop dostanú do podoby, v ktorej je možné ich vo veľkom aplikovať v reálnom svete, výstavba takejto infraštruktúry nebude ani zďaleka lacná. Hardt Hyperloop však argumentuje tým, že sa požiadavky na dopravu do roku 2050 zdvojnásobia a aby bolo možné poskytnúť dostatočnú infraštruktúru pomocou klasických foriem dopravy, bude do stáť neuveriteľných 50 biliónov eur.

Majú aj prototyp dopravného prostriedku

Spomínané stredisko už pracuje aj na prototype dopravného prostriedku pre hyperloop, ktorého cieľom je otestovať vplyv takejto dopravy na človeka. Vyriešenie technických záležitostí pre dosiahnutie potrebných rýchlostí totiž nebude stačiť v prípade, že nie je cestovanie takýmto zariadením dostatočne pohodlné.

Hardt Hyperloop

Jednou z popredných spoločností pracujúcich na technológii hyperloop v Európe je práve spomínaný Hardt Hyperloop, ktorá už má niekoľko testovacích stredísk v Holandsku. K nej sa pridáva aj spoločnosť Zeleros Hyperloop, pričom oboje zaznamenali v minulosti značné úspechy v súťažiach, ktoré organizovala Muskova spoločnosť SpaceX s cieľom posunúť túto technológiu vpred.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP