Televízny trh dostal v Európe výrazný impulz smerom k väčšej transparentnosti. Nemecký súd v Mníchove totiž rozhodol, že čínsky výrobca TCL nesmie niektoré svoje modely predávať pod označením QLED, informuje Ars Technica.

Dôvodom je, že tieto zariadenia podľa súdu nespĺňajú technologické ani vizuálne kritériá, ktoré si spotrebiteľ s týmto pojmom prirodzene spája. Rozhodnutie priamo nadväzuje na žalobu konkurenta Samsung a môže zásadne ovplyvniť spôsob, akým výrobcovia komunikujú svoje technológie.

Podľa dostupných informácií sa zákaz týka aj modelových radov dostupných v Európe, vrátane série QLED870, ale aj populárnych zariadení ako C805 či C655. Súd dospel k záveru, že použité kvantové bodky v týchto televízoroch sú prítomné len v minimálnom množstve a navyše aplikované spôsobom, ktorý neprináša očakávané zlepšenie farebného podania.

Celý spor má však hlbšie korene. Už pred viac ako rokom Samsung inicioval testovanie vybraných modelov TCL prostredníctvom spoločnosti Intertek. Analýza sa zamerala na prítomnosť prvkov typických pre kvantové bodky, konkrétne kadmia a india. Výsledky mali ukázať, že ich koncentrácia je pod detekčnými limitmi, čo spochybňuje samotné označenie QLED.

TCL sa v tom čase bránilo s tým, že má „jednoznačné dôkazy podporujúce tvrdenia o svojich QLED televízoroch“. Realita je však podľa odborníkov z odvetvia komplikovanejšia. Niektoré televízory síce kvantové bodky obsahujú, no v tak nízkom množstve, že ich prínos pre farebný gamut je zanedbateľný. Výrobcovia často kombinujú lacnejšie fosfory s minimálnym podielom QD materiálu, čím síce znížia náklady, no zároveň aj kvalitu výsledného obrazu.

Súd dal za pravdu kritikom marketingu

Rozhodnutie mníchovského súdu potvrdzuje dlhodobé podozrenia, že marketing v oblasti televízorov sa pohybuje na hrane zavádzania. Podľa juhokórejského portálu The Elec súd konštatoval, že „štruktúra kvantových bodiek použitá v predmetných modeloch TCL v skutočnosti neprispieva k zlepšeniu farebnej reprodukcie“. Zároveň dodal, že ide len o veľmi malé množstvo materiálu aplikovaného na difúznu vrstvu, ktoré nedokáže priniesť očakávaný efekt.

Reakcia Samsung na seba nenechala dlho čakať. Spoločnosť v stanovisku uviedla: „Toto nie je izolovaný problém a nie je to prvýkrát, čo sú tvrdenia iných výrobcov spochybnené. Zákazníci by nikdy nemali pochybovať o tom, či dostávajú technológiu, ktorú si myslia, že kupujú. Výsledok tohto sporu to jasne potvrdzuje.“

TCL sa k rozhodnutiu verejne nevyjadrilo, no dôsledky pre znaaačku môžu byť zásadné. Firma sa totiž snaží etablovať ako plnohodnotná alternatíva k značkám ako LG či Samsung aj v segmente vyššej triedy. Negatívna publicita však túto stratégiu výrazne komplikuje.

TCL

Tlak rastie aj v USA

Nemecký verdikt prichádza v čase, keď TCL a Hisense čelia podobným žalobám aj v Spojených štátoch. Ide o hromadné žaloby, ktoré obviňujú výrobcov z klamlivej reklamy a zavádzania spotrebiteľov pri označovaní televízorov ako QLED. Prípady sa týkajú modelov ako Q651G či Q672G v prípade TCL a napríklad QD5 alebo U7 pri Hisense.

Tieto spory nadväzujú na staršie konflikty v odvetví. Už v roku 2019 sa LG obrátilo na juhokórejský regulačný úrad proti Samsungu kvôli označovaniu jeho televízorov ako „skutočné QLED“. Spor sa napokon skončil dohodou, no otázky okolo definície tejto technológie zostali otvorené.

Odborníci upozorňujú, že problém nie je len v jednotlivých firmách, ale v samotnej definícii pojmu QLED. Podľa analýzy spoločností TÜV Rheinland a Nanosys totiž mnohé produkty označené ako QLED využívajú tradičné LCD podsvietenie s fosformi a len minimálnym podielom kvantových bodiek. Výsledný obraz môže pôsobiť sýto vďaka softvérovému spracovaniu, no fyzikálne vlastnosti displeja zostávajú na úrovni bežných LCD panelov.

TCL recenzia televízor
FonTech

„Niektoré produkty označené ako QLED využívajú konvenčné architektúry podsvietenia a spoliehajú sa na obrazové režimy alebo softvérové ladenie, aby vytvorili sýtejší vzhľad,“ uvádza sa v analýze. Autori zároveň upozorňujú, že v takých prípadoch chýba merateľný optický podpis skutočne efektívneho QD systému.

Do budúcnosti bude preto kľúčové presnejšie definovať, čo vlastne znamená kvantový displej. „Displej s kvantovými bodkami by mal byť definovaný kombináciou merateľnej koncentrácie materiálu a reálnych výsledkov v oblasti farebnej čistoty či gamutového pokrytia, ideálne spôsobom zrozumiteľným pre spotrebiteľa,“ vyjadril sa analytik Eric Virey zo spoločnosti Yole Group.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP