Ukrajina výrazne mení svoju obrannú stratégiu a stavia na technologickú sebestačnosť. Prezident Volodymyr Zelenskyy totiž oznámil, že vývoj vlastného systému protivzdušnej obrany sa stal absolútnou prioritou krajiny, píše Defence Blog. Rozhodnutie padlo počas tlačového brífingu v Kyjeve 14. marca, kde zároveň poveril vedením tohto ambiciózneho projektu ministra obrany Mykhailo Fedorov.

Ide o reakciu na dlhodobý problém, ktorý Ukrajinu trápi od začiatku ruskej invázie. Ruské útoky pomocou riadených striel, balistických rakiet a dronov pravidelne zasahujú energetickú infraštruktúru aj mestá. Len v priebehu posledného týždňa Moskva vypustila viac než 200 vzdušných cieľov, čím opakovane preťažuje existujúce obranné kapacity.

Zelenskyj pritom otvorene priznáva, že Ukrajina nemôže vsádzať len na jedno riešenie. Krajina preto paralelne zvažuje viacero scenárov; od licencovania západných systémov až po vývoj úplne vlastnej technológie.

„Otázkou je protivzdušná obrana. Buď nám Spojené štáty dajú licenciu na Patriot, alebo ju získame od jedného z našich európskych partnerov, alebo bude mať Ukrajina vlastný systém protivzdušnej obrany, ktorý vznikne skôr. Nemali by sme sa vzdať žiadneho z týchto prístupov. Ktorý príde ako prvý, uvidíme,“ uviedol prezident.

Získanie licencie na americký systém Patriot však nie je len politickou otázkou. Ide aj o financie. Jedna zachytávacia raketa môže stáť až 4 milióny dolárov, čo výrazne zaťažuje už aj tak napäté zásoby Ukrajiny.

Stojí na zahraničných technológiách

Ukrajina je v súčasnosti vo veľkej miere odkázaná na západné systémy protivzdušnej obrany. Okrem Patriotov využíva aj NASAMS či nemecký IRIS-T. Tieto technológie dokážu detegovať a ničiť lietadlá, riadené strely a v niektorých prípadoch aj balistické rakety.

Problémom však zostáva ich nedostatok. Aj napriek dodávkam zo Spojených štátov a Európy sa ukrajinskej armáde darí pokrývať len približne 70 až 80 percent kľúčových oblastí. To znamená, že značná časť infraštruktúry zostáva zraniteľná.

Aj preto sa do hry dostáva domáci obranný priemysel. Zelenskyj zdôraznil, že projekt nebude stáť len na štáte, ale zapojí sa aj súkromný sektor, ktorý od roku 2022 dramaticky zvýšil produkciu dronov a raketových technológií.

„Mychajlo spolu s veliteľom protivzdušných síl a celým súkromným sektorom sa musí na túto otázku sústrediť,“ povedal prezident.

Podľa jeho slov už Fedorov absolvoval sériu rokovaní s domácimi firmami a technologickými startupmi. Výsledkom je detailná správa, ktorá počíta s prepojením štátneho gigantu Ukroboronprom a súkromných spoločností. Ukrajina pritom len minulý rok exportovala obranné technológie v hodnote viac než 3 miliardy dolárov, čo naznačuje rastúci potenciál sektora.

Systém rakiet zem-vzduch FrankenSAM. | Zdroj: Ukrajinský pluk Sich

Hybridy, AI aj domáce rakety

Ukrajina už dnes pracuje na viacerých projektoch, ktoré by mohli vytvoriť základ budúcej protivzdušnej obrany. Jedným z nich je systém FrankenSAM, ktorý kombinuje západné rakety so sovietskymi radarovými platformami. Tento hybridný prístup umožňuje rýchle nasadenie bez nutnosti kompletného prebudovania infraštruktúry.

Paralelne prebieha aj modernizácia starších systémov ako S-300 či Buk prostredníctvom reverzného inžinierstva. Zároveň vznikajú nové riešenia inšpirované západnými konceptmi, napríklad projekt Tytan, ktorý stavia na prepojení radarov a viacerých typov rakiet v jednej sieti.

Zaujímavým smerom je aj vývoj obrany proti balistickým raketám. Ukrajinskí inžinieri skúmajú možnosť adaptácie technológií z protilodných striel Neptune na pozemné ciele. V hre sú aj transfery technológií zo Západu.

Ambície Kyjeva sú pritom jasné: prvé prototypy by mohli byť pripravené už koncom roka 2026, pričom plná produkcia by sa mohla rozbehnúť v roku 2027. Presné detaily však zostávajú utajené.

„Mychajlo precestoval celý súkromný sektor a hovoril s nimi. Pripravil pre mňa správu. Podnikneme kroky v oblasti protivzdušnej obrany a výstavby rakiet – uvidíte ich. Je to transformácia smerom dopredu, pretože nemáme inú cestu,“ dodal Zelenskyj.

Prezident zároveň zdôrazňuje, že nejde len o vojnové riešenie. Funkčný systém protivzdušnej obrany má byť základom bezpečnosti aj po skončení konfliktu. „Vojna sa skončí, všetci nám dajú bezpečnostné záruky. Lietadlo odletí z letiska a ľudia stále musia mať istotu, že ak priletí nejaká náhodná raketa, budú chránení. Ide o globálnu ochranu. Toto je otázka číslo jeden,“ uzavrel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky