V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Konflikt medzi Izraelom a Iránom vstupuje do čoraz nebezpečnejšej fázy. Najnovšie informácie izraelskej armády naznačujú, že značná časť iránskych balistických rakiet, ktoré smerujú na izraelské územie, je vybavená kazetovou muníciou. Tento typ zbrane dramaticky zvyšuje riziko pre civilné obyvateľstvo, pretože namiesto jedného výbuchu rozptyľuje množstvo menších bômb na rozsiahlej ploche.

Podľa odhadov izraelských obranných síl nesie kazetové hlavice približne polovica rakiet odpálených Iránom v aktuálnom konflikte. Armáda upozorňuje, že ide o zbraň, ktorá je mimoriadne nebezpečná nielen počas samotného útoku, ale aj dlho po ňom. Menšie „submúnicie“ totiž často nevybuchnú okamžite a môžu sa správať ako improvizované míny.

Izraelské ministerstvo obrany citovalo armádneho predstaviteľa, podľa ktorého sa kazetové hlavice otvárajú vo vysokej nadmorskej výške a následne rozptýlia množstvo menších výbušných náloží.

„Približne 50 percent iránskych rakiet vypálených smerom na Izrael nesie kazetové hlavice, ktoré sa vo vzduchu rozptýlia na menšie bomby a vytvárajú ďalšie riziko v podobe padajúcich úlomkov,“ uviedol predstaviteľ.

Podľa dostupných informácií sa hlavice otvárajú približne vo výške sedem kilometrov nad zemou. Následne vypustia desiatky menších submunícií, zvyčajne v počte od 20 do 80 kusov. Každá z nich obsahuje približne 2,5 kilogramu výbušniny.

Takéto zbrane síce neobsahujú takú veľkú nálož ako klasické balistické rakety, ktoré môžu niesť približne 500 kilogramov výbušniny, no ich účinok je odlišný. Namiesto jedného silného výbuchu zasiahnu veľkú oblasť množstvom menších explózií.

„Polomer účinku je približne desať kilometrov. Hoci obsahujú menej výbušniny než štandardné rakety, ich dopad môže byť smrteľný,“ zdôraznil predstaviteľ izraelských ozbrojených síl.

Zhodená kazetová munícia v Južnej Kórei | Zdroj: 대한민국 국군 Republic of Korea Armed Forces - 201206 포천승진 사격장 통합화력시범 훈련/Wikimedia Commons

Nevybuchnutá munícia môže zabíjať ešte roky

Najväčším problémom kazetovej munície je fakt, že časť submunície po dopade nevybuchne. V takom prípade zostávajú na zemi ako potenciálne smrteľné pasce, ktoré môžu ohroziť civilistov ešte dlho po skončení útoku. Ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo je tento typ zbraní predmetom dlhodobej kritiky zo strany humanitárnych organizácií.

Izraelské velenie pre civilnú obranu preto varovalo obyvateľov, aby sa nepribližovali k neznámym predmetom alebo úlomkom nájdeným na zemi. Akýkoľvek podozrivý objekt by mali okamžite nahlásiť úradom. Riziko je podľa armády obzvlášť vysoké v obývaných oblastiach, kde môže nevybuchnutá munícia ohroziť deti alebo pracovníkov zapojených do odstraňovania škôd.

Irán podľa izraelských zdrojov odpálil v aktuálnom konflikte približne 300 rakiet. Mnohé z nich síce zachytili systémy protivzdušnej obrany, no časť submunície dopadla na zem a spôsobila zranenia aj materiálne škody. V jednom z nedávnych incidentov v centrálnom Izraeli utrpelo zranenia najmenej 12 ľudí po tom, čo menšie bomby dopadli do obytných oblastí.

Použitie kazetovej munície pritom nie je úplne novou stratégiou. Podľa dostupných informácií ju Irán nasadil už počas útokov v júni 2025, keď rakety s podobnými hlavicami zasiahli napríklad mestá Be’er Ševa či Azor. V aktuálnom konflikte sa však podľa izraelskej armády objavujú prakticky každý deň.

Balistická strela Iskander-M s troskami kazetovej hlavice, ktorú nad Kramatorskom zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. | Zdroj: Національна поліція України/Wikimedia Commons

Sporná zbraň mimo medzinárodných dohôd

Kazetová munícia je dlhodobo predmetom medzinárodných sporov. Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008 zakazuje jej výrobu, skladovanie aj používanie. Dokument podpísalo viac než sto krajín sveta.

Izrael ani Irán však medzi signatárov nepatria. Obe krajiny boli v minulosti obviňované z používania podobných zbraní počas vojenských operácií. Niektoré ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že ich nasadenie v obývaných oblastiach môže byť v rozpore so základnými princípmi medzinárodného humanitárneho práva, najmä s pravidlami rozlišovania medzi vojenskými a civilnými cieľmi.

Organizácia Amnesty International už v roku 2025 označila použitie kazetovej munície v podobných situáciách za potenciálny vojnový zločin. Kritici argumentujú najmä tým, že tieto zbrane majú nepredvídateľné následky pre civilné obyvateľstvo a môžu zanechať smrteľné dedičstvo ešte roky po skončení konfliktu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky