Klimatické modely vedcov sa práve zrútili. Zem sa začala variť, našli ďalšieho vinníka

Globálne otepľovanie nie je žiadnou novou témou. Vedci už desaťročia upozorňujú, že priemerná teplota planéty postupne rastie v dôsledku ľudskej činnosti. Najnovší výskum však naznačuje, že tempo zmien sa v posledných rokoch výrazne zrýchlilo, a to spôsobom, ktorý sa nedá vysvetliť bežnými prírodnými faktormi.

Podľa novej analýzy sa Zem od roku 2015 otepľuje rýchlejšie než kedykoľvek predtým od začiatku moderných meraní. Výsledky naznačujú, že planéta sa v poslednej dekáde zohrievala tempom približne 0,35 °C za desať rokov. Pre porovnanie, medzi rokmi 1970 a 2015 bol priemerný nárast teploty tesne pod hranicou 0,2 °C za dekádu.

Takéto zrýchlenie je v klimatologických záznamoch mimoriadne výrazné. Zároveň ho nemožno jednoducho pripísať cyklom Slnka, sopečnej aktivite ani klimatickému javu El Niño. Výsledky preto znovu otvárajú otázku, do akej miery sa už prejavuje kumulatívny efekt skleníkových plynov v atmosfére.

Je dobre zdokumentované, že globálna teplota rastie od polovice 19. storočia, keď priemyselná revolúcia spustila masívne spaľovanie uhlia, ropy a plynu. S tým sa začali do atmosféry vo veľkom uvoľňovať oxid uhličitý a ďalšie skleníkové plyny. Tie zachytávajú teplo v atmosfére a postupne zvyšujú priemernú teplotu planéty.

Nová štúdia však ukazuje, že posledných približne desať rokov sa od tohto dlhodobého trendu výrazne odlišuje. Výskumníci analyzovali päť hlavných globálnych databáz meraní teploty – NASA, NOAA, HadCRUT, Berkeley Earth a ERA5. V každom z týchto datasetov sa objavuje rovnaký signál: okolo rokov 2013 až 2014 sa tempo otepľovania začalo citeľne zvyšovať.

„Teraz už dokážeme preukázať silné a štatisticky významné zrýchlenie globálneho otepľovania približne od roku 2015,“ uviedol štatistik Grant Foster z USA, ktorý je spoluautorom výskumu. Vedci zdôrazňujú, že ide o markantný výsledok. Rovnaký trend sa objavil bez ohľadu na použitú metodiku analýzy a naprieč všetkými skúmanými databázami.

„Upravené údaje ukazujú zrýchlenie globálneho otepľovania od roku 2015 so štatistickou istotou presahujúcou 98 percent. Tento výsledok je konzistentný vo všetkých analyzovaných datasetoch a nezávisí od zvolenej metódy analýzy,“ vysvetlil Stefan Rahmstorf z Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických dopadov (PIK), hlavný autor štúdie.

Midjourney/Úprava redakcie

Prírodné cykly za to nemôžu

Pri skúmaní klimatických zmien sa často objavuje argument, že ide len o prirodzené výkyvy. Vedci preto z dát systematicky odstránili známe prírodné faktory, ktoré môžu krátkodobo ovplyvniť globálnu teplotu.

Medzi ne patrí napríklad klimatický jav El Niño, ktorý pravidelne ohrieva povrch Tichého oceánu a následne zvyšuje globálne teploty. Podobne môže krátkodobé výkyvy spôsobovať aj cyklus slnečnej aktivity alebo veľké sopečné erupcie, ktoré do atmosféry vypúšťajú aerosóly.

Roky 2023 a 2024 boli síce mimoriadne teplé a ovplyvnil ich aj silný El Niño spolu so slnečným maximom. Analýza však ukázala, že aj po odpočítaní týchto prirodzených faktorov zostáva tempo otepľovania neobvykle vysoké.

„Z pozorovacích dát odfiltrujeme známe prírodné vplyvy, čím znížime šum a umožníme, aby sa základný dlhodobý signál otepľovania prejavil oveľa jasnejšie,“ dodal Foster.

Hlavným podozrivým sú skleníkové plyny

Samotná štúdia priamo neurčila presnú príčinu zrýchlenia otepľovania po roku 2015. Existuje však niekoľko pravdepodobných vysvetlení. Najlogickejším kandidátom je pokračujúci rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Emisie oxidu uhličitého aj metánu totiž v posledných rokoch neklesajú dostatočne rýchlo, aby zastavili dlhodobý trend otepľovania.

WMO

Vedci zároveň pripúšťajú aj ďalšiu možnosť. Po desaťročia totiž časť globálneho otepľovania maskovali aerosóly, teda drobné častice z priemyslu a spaľovania fosílnych palív, ktoré odrážajú časť slnečného žiarenia späť do vesmíru. Ak ich koncentrácia klesá, môže sa „skrytý“ efekt skleníkových plynov prejavovať výraznejšie.

Bez ohľadu na presnú príčinu majú nové výsledky vážne dôsledky pre globálnu klimatickú politiku. Ak by sa tempo otepľovania z poslednej dekády udržalo aj v budúcnosti, svet by mohol prekročiť jednu z najdôležitejších hraníc Parížskej klimatickej dohody oveľa skôr, než sa očakávalo.

„Ak bude tempo otepľovania z posledných desiatich rokov pokračovať, povedie to k dlhodobému prekročeniu limitu 1,5 °C stanoveného Parížskou dohodou ešte pred rokom 2030,“ varuje Rahmstorf.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia