Európska rada schválila nový záväzný cieľ pre rok 2040, ktorý výrazne zvyšuje tlak na znižovanie emisií skleníkových plynov. Podľa nového nastavenia má blok do roku 2040 znížiť emisie až o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ide o jeden z najambicióznejších klimatických cieľov na svete a zároveň o kľúčový krok na ceste k úplnej klimatickej neutralite do polovice storočia, píše Electrive.

Rozhodnutie zároveň prinieslo aj jednu významnú úpravu v oblasti emisného obchodovania. Spustenie druhého európskeho systému obchodovania s emisiami, známeho ako ETS2, sa posúva o rok. Pôvodne mal začať fungovať v roku 2027, po novom sa tak stane až v roku 2028. Európska únia tým reaguje najmä na obavy z prudkého rastu cien palív a vykurovania.

Nový cieľ je súčasťou európskeho klimatického zákona a po jeho schválení všetkými inštitúciami Únie sa stáva záväzným pre všetky členské štáty. Znamená to, že do roku 2040 musí Európska únia znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990.

Regulácia však obsahuje aj určitú flexibilitu. Od roku 2036 budú môcť členské štáty časť tohto zníženia dosiahnuť prostredníctvom nákupu medzinárodných klimatických certifikátov. V praxi to znamená, že maximálne päť percent z celkového cieľa môže pochádzať z projektov realizovaných mimo Európskej únie. Domáce emisie tak budú musieť krajiny znížiť približne o 85 percent.

Európska rada zdôrazňuje, že takéto kredity budú musieť spĺňať prísne podmienky. „Kredity musia byť založené na dôveryhodných aktivitách znižovania emisií skleníkových plynov v partnerských krajinách v súlade s Parížskou dohodou,“ uviedla Európska rada.

Zaujímavosťou je, že pôvodný návrh Európskej komisie počítal s tým, že maximálny podiel medzinárodných certifikátov bude len tri percentá. Európsky parlament a členské štáty však napokon tento limit zvýšili na päť percent.

Doteraz mala Európska únia záväzne stanovené iba dva hlavné klimatické míľniky. Do roku 2030 musí znížiť čisté emisie skleníkových plynov minimálne o 55 percent oproti roku 1990. Dlhodobým cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Medzistupeň pre rok 2040 bol síce v klimatickom zákone zakotvený už skôr, no konkrétna hodnota doposiaľ chýbala.

Pixabay/Volkswagen/Úprava redakcie

Po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie vstúpi nové nariadenie do platnosti o dvadsať dní neskôr a začne sa priamo uplatňovať vo všetkých členských krajinách.

Brusel pripraví nové opatrenia

Schválením cieľa sa však proces iba začína. Európska komisia teraz musí pripraviť konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu členským štátom naplniť ambiciózny plán.

Súčasťou pripravovaných krokov majú byť aj technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry a jeho dlhodobé ukladanie. Diskutuje sa napríklad o rozšírení systémov zachytávania uhlíka či o podpore prírodných riešení, ako je zvyšovanie kapacity lesov a pôdy absorbovať CO2.

Rada zároveň naznačila, že pri dosahovaní cieľa môže prísť k väčšej flexibilite medzi jednotlivými sektormi hospodárstva. Inými slovami, niektoré odvetvia by mohli znižovať emisie rýchlejšie, aby vykompenzovali pomalší pokrok inde.

Pixabay/One Earth System

Emisný systém pre dopravu a budovy príde neskôr

Druhou veľkou zmenou je odklad systému ETS2. Tento mechanizmus má rozšíriť obchodovanie s emisnými povolenkami aj na oblasti, ktoré doteraz neboli priamo zahrnuté. Týka sa najmä cestnej dopravy, vykurovania budov a niektorých ďalších sektorov.

Podľa nového harmonogramu začne systém fungovať v roku 2028. Dôvodom je snaha zmierniť okamžitý dopad na ceny energií a palív. Po jeho zavedení sa totiž očakáva postupné zdražovanie fosílnych palív, ako je benzín či zemný plyn.

Mechanizmus funguje tak, že dodávatelia palív budú musieť nakupovať emisné certifikáty zodpovedajúce množstvu CO2, ktoré ich produkty pri spaľovaní vyprodukujú. Ide najmä o ropné spoločnosti alebo distribútorov plynu. Bežní spotrebitelia sa priamo do obchodovania nezapoja, náklady sa však môžu premietnuť do koncových cien.

Počet dostupných certifikátov bude navyše obmedzený a každý rok sa zníži približne o 5,1 percenta. Tento mechanizmus má postupne zvyšovať cenu emisií a motivovať ekonomiku k prechodu na čistejšie technológie.

V niektorých krajinách už podobný systém funguje. Napríklad v Nemecku je cena emisií z palív regulovaná od roku 2021 prostredníctvom zákona o obchodovaní s emisiami palív. Tamojší mechanizmus funguje prakticky ako uhlíková daň, ktorá začínala na úrovni 25 eur za tonu CO2 a do roku 2026 by mala stúpnuť približne na 60 eur.

Od roku 2028 by sa tento fixný model mal premeniť na plnohodnotný európsky obchodný systém ETS2.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia