Zmena klímy dnes nie je len teóriou vedcov – je to realita, ktorú cítime čoraz výraznejšie. Od začiatku priemyselnej éry sa priemerná globálna teplota zvýšila o 1,3 °C oproti hodnotám z konca 19. storočia, čo má ďalekosiahle dôsledky pre ekosystémy, poľnohospodárstvo aj každodenný život miliárd ľudí.

Extrémne horúčavy, dlhé suchá, silné záplavy či topenie ľadovcov – to všetko sú prejavy, ktoré vedci priamo spájajú s rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére. Kľúčovým vinníkom zostáva spaľovanie fosílnych palív a odlesňovanie, teda ľudská činnosť, ktorá zásadne narušuje klimatickú rovnováhu Zeme.

Viac ako dvojnásobný nárast teploty

Zatiaľ čo globálne otepľovanie postihuje celú planétu, niektoré regióny sa zahrievajú výrazne rýchlejšie ako svetový priemer. Jedným z najmarkantnejších príkladov je práve Švajčiarsko.

Podľa najnovších klimatických scenárov, ktoré vypracoval národný meteorologický a klimatologický úrad MeteoSwiss v spolupráci s ETH Zürich, dosiahlo oteplenie v tejto alpskej krajine od 19. storočia hodnotu 2,9 °C, čo je viac ako dvojnásobok globálneho priemeru.

Ak sa svetové emisie neznížia a globálna teplota stúpne o 3 °C, Švajčiarsko by mohlo zaznamenať nárast teploty až o takmer 5 °C. To z neho robí jeden z najrýchlejšie sa otepľujúcich regiónov na celej planéte.

Je za tým kombinácia viacerých faktorov

Prečo sa však Švajčiarsko otepľuje tak dramaticky? Existuje niekoľko vzájomne prepojených dôvodov. Prvým je samotná poloha krajiny – leží hlboko vo vnútrozemí Európy, ďaleko od oceánov, ktoré fungujú ako prirodzené chladiace nádrže.

Oceány pohlcujú obrovské množstvo tepla a spomaľujú otepľovanie v pobrežných oblastiach. Pevnina túto schopnosť nemá – energia, ktorá by inak išla do ohrevu morskej vody, namiesto toho ohrieva samotný vzduch.

Druhým dôležitým faktorom je nadmorská výška. Alpské oblasti totiž trpia takzvaným výškovým zrýchlením otepľovania – čím vyššia je poloha, tým rýchlejšie sa okolie zahreje. V dôsledku toho ubúda sneh a ľad, ktorý pokrýval horské svahy.

Vedci z MeteoSwiss tiež poukazujú na to, že úbytok snehu a ľadu zmenšuje takzvané spätné odrazy slnečného žiarenia (albedo), čo ďalej urýchľuje lokálne otepľovanie. Čerstvá snehová pokrývka totiž odrazí až 98 percent svetelných lúčov a pohltí iba 2 percentá.

Navyše keď sneh ustúpi, tmavý povrch hornín a pôdy pohltí oveľa viac tepla. Podľa výskumníkov z Inštitútu SLF v Davose klesli v niektorých alpských polohách priemerné vrstvy snehu o zhruba 8 centimetrov za desaťročie, pričom od roku 1960 sa snehová pokrývka v nižších polohách zmenšila o takmer 40 percent.

Už nie je čas čakať

Dôsledky tohto rýchleho otepľovania sú viditeľné na každom kroku. Letá sú horúcejšie a suchšie, pôda vysychá rýchlejšie a letné sucho, ktoré v minulosti prichádzalo raz za desať rokov, sa podľa scenárov môže v budúcnosti opakovať každé tri roky.

V mestách situáciu zhoršuje efekt tepelného ostrova, keď zástavba a asfalt zadržiavajú teplo a nočné teploty sú aj o 7 °C vyššie ako v okolitých oblastiach. Zimné zrážky síce pribúdajú, no čoraz väčšia časť padá iba ako dážď, nie sneh. Búrky sú intenzívnejšie a výdatné prívalové dažde, kedysi zriedkavé, sa stávajú bežnejšou súčasťou zemského počasia.

Všetky tieto zmeny ukazujú, že klimatická kríza vo Švajčiarsku nie je iba vzdialená budúcnosť, ale už prebieha. Čas na čakanie je preč, a prispôsobovanie sa novým podmienkam sa stáva nevyhnutnosťou rovnako ako snaha o zníženie emisií skleníkových plynov v celosvetovom meradle.​

Čítajte viac z kategórie: Ekológia