Extrémne výkyvy počasia v posledných rokoch nastavujú moderným budovám zrkadlo. To, čo sme dlhé desaťročia považovali za technologický pokrok a symbol komfortu, sa dnes ukazuje ako slabé miesto. Domy a kancelárie totiž nie sú len architektonickými objektmi. V praxi fungujú ako systém podpory života. Trávime v nich približne 90 percent času a ich steny, strechy či okná predstavujú akúsi tretiu kožu, ktorá nás má chrániť pred horúčavami, mrazom aj búrkami.

Práve táto tretia koža je však čoraz častejšie vystavená skúške, na ktorú nebola navrhnutá. Klimatické extrémy naberajú na intenzite a mnohé moderné budovy jednoducho nezvládajú nové podmienky. To však už nie je otázka pohodlia, ale bezpečnosti. Na tému upozornil portál Earth.

Keď budovy prestávajú fungovať

Rastúce horúčavy aj prudké ochladenia odhaľujú limity súčasnej architektúry. Mnohé byty sa počas leta rýchlo prehrievajú a teplo si držia aj po západe slnka. Naopak, pri nástupe studeného frontu dokážu interiéry vychladnúť v priebehu krátkeho času. Autori knihy Adaptive Thermal Comfort: At the Extremes Susan Roaf, Fergus Nicol a Michael Humphreys upozorňujú, že problém je vážnejší, než sa zdá.

„V skutočnosti mnohé moderné budovy, najmä domy, už dnes zlyhávajú v rôznych smeroch. Počas extrémnych výkyvov počasia sa prehrievajú. Počas výpadkov elektriny niektoré budovy nedokážu zostať ani obývateľné,“ konštatujú.

Výpadok prúdu počas vlny horúčav alebo zimnej búrky už nie je výnimočnou situáciou. Ak sa však budova spolieha výlučne na klimatizáciu alebo aktívne vykurovanie, po odpojení od siete stráca nielen komfort, ale aj základnú schopnosť udržať bezpečnú vnútornú teplotu.

Autori zároveň upozorňujú na ekonomický rozmer problému. „Aj mnohí ľudia zo strednej triedy v rozvinutých ekonomikách čoraz ťažšie zvládajú platiť energiu potrebnú na udržanie tepelnej bezpečnosti svojich domovov, nieto ešte komfortu, a to ešte pred nástupom ešte extrémnejších výkyvov počasia, ktorým budeme čeliť,“ píšu.

Dilema je jednoduchá a nepríjemná. Nechať klimatizáciu bežať celú noc a zaplatiť vysoký účet, alebo riskovať zdravotné komplikácie v prehriatom byte? Dizajn budov tak prestáva byť abstraktnou témou pre architektov a stáva sa otázkou každodennej reality.

Sklenené steny a slepá ulička komfortu

Súčasné architektonické trendy často uprednostňujú estetiku a otvorené priestory pred funkčnosťou v reálnych klimatických podmienkach. Jednostranne orientované byty s obmedzeným vetraním, hustá mestská zástavba, ktorá akumuluje teplo, či veľké presklené plochy bez tienenia spôsobujú, že interiéry sa prehrievajú alebo rýchlo vychladnú.

sklenená budova
Unsplash

Problém nie je len v jednotlivých detailoch, ale v samotnej filozofii návrhu. V priebehu 20. storočia sa podľa autorov do sveta exportoval úzky západný koncept tepelného komfortu. Ten podporoval ľahké konštrukcie so sklenenými fasádami a plnou závislosťou od klimatizácie, často s neotvárateľnými oknami. Takéto budovy sú energeticky náročné a s rastúcimi extrémami budú ešte náročnejšie. Zároveň patria medzi významných producentov emisií, ktoré klimatickú krízu prehlbujú.

Vzniká tak nebezpečná spätná väzba. Budovy, ktoré si s extrémnym počasím nevedia poradiť, zároveň prispievajú k jeho zhoršovaniu.

„Spôsob, akým dnes meriame a navrhujeme budovy s ohľadom na klímu, nefunguje. Vedie nás k slepej uličke generácie neprispôsobivých a tepelne nebezpečných budov, ktoré si vyžadujú toľko energie na udržanie obývateľnosti, že si ich budú môcť dovoliť len najbohatší,“ varujú autori.

Návrat k prirodzenému fungovaniu

Riešením podľa nich nie je ďalšia generácia výkonnejších zariadení. Oveľa dôležitejšie je znovu prepojiť vnútornú klímu s tou vonkajšou a využiť lokálne, prirodzené zdroje energie. Ide o koncept, ktorý môže znieť revolučne, no v skutočnosti vychádza z historických skúseností.

sklenená budova
Unsplash

Ľudstvo sa po stáročia dokázalo prispôsobiť extrémnym podmienkam prostredníctvom miestne vyvinutých stavebných postupov. Od tradičných juriet v Mongolsku až po filozofiu blahobytu u pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, rôzne kultúry vytvárali obydlia rešpektujúce lokálnu klímu.

Susan Roaf z Heriot Watt University hovorí o potrebe zásadného reštartu. „Potrebujeme radikálne nové myslenie. Myslenie, ktoré umožní budovám fungovať na lokálnej energii, využívať prirodzené vetranie, zimné solárne zisky a nočné ochladzovanie v lete, čím sa zásadne zníži spotreba energie a emisie uhlíka z budov. Účinnejšie stroje nie sú riešením,“ uviedla.

Podľa nej nastupuje nová generácia architektov, ktorí navrhujú esteticky príťažlivé a zároveň prirodzene vetrané budovy schopné udržať príjemnú teplotu bez neustálej závislosti od klimatizácie. Hybridné alebo zmiešané budovy, ktoré väčšinu roka fungujú na lokálnej a bezplatnej energii a aktívne vykurovanie či chladenie využívajú len v nevyhnutných prípadoch, predstavujú realistickú cestu vpred.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP