Objav, ktorý šokoval archeológov. Arktída bola rušnou „diaľnicou“ už pred 4 500 rokmi

Arktída dnes pôsobí ako nehostinná pustatina na okraji sveta, no pred tisíckami rokov bola rušnou diaľnicou odvážnych moreplavcov. Nový archeologický výskum ukazuje, že dávni Paleo-Inuiti zvládali nebezpečné plavby cez ľadové vody Grónska už pred 4 500 rokmi. A nešlo o náhodné výpravy jednotlivcov. Na odľahlé ostrovy sa podľa vedcov presúvali celé komunity.

Pravekí moreplavci v extrémnych podmienkach

Archeológovia najnovšie objavili dôkazy o tom, že praveké arktické komunity pravidelne cestovali na odľahlé ostrovy Kitsissut pri severozápadnom pobreží Grónska. Ide o miesto, ktoré je dnes považované za jedno z najdrsnejších na planéte.

Pre dnešných Inuitov sú ostrovy dôležitým miestom lovu morských vtákov a zberu vajec. A presne to zrejme lákalo aj ich dávnych predkov, ktorí sa tam dostali už približne pred 4 500 rokmi. Informuje o tom portál LiveScience.

Archeológovia z University of Calgary a University of Greenland tu počas výskumu zaznamenali takmer 300 archeologických stôp vrátane pozostatkov obydlí. Najväčšiu koncentráciu tvorili 15 pravekých obydlí na ostrove Isbjørne. Tie naznačujú, že Paleo-Inuiti sa sem nevybrali len raz. Ostrovy boli podľa všetkého pravidelným cieľom ich výprav.

Zaujímavé je, že vzdialenosť medzi grónskou pevninou a ostrovmi dosahuje minimálne 53 kilometrov otvoreného mora.  To je vzdialenosť, ktorú by dnes zvládol skúsený kajakár len s veľkou dávkou šťastia. V období Paleo-Inuitov však išlo o extrémne rizikovú cestu.

Otvorený oceán v tejto oblasti je známy hustou hmlou, silnými prúdmi a nepredvídateľnými bočnými vetrami. Vedci odhadujú, že plavba mohla trvať približne 12 hodín a vyžadovala pokročilé plavidlá z drevenej konštrukcie potiahnuté zvieracími kožami.

Z objavených obydlí vyplýva, že na ostrovy necestovali len malé lovecké skupiny. Skôr to vyzerá, že sa na cestu vydávali celé komunity vrátane rodín. Výskumník Matthew Walls z University of Calgary uviedol, že množstvo obydlí naznačuje opakované návraty a plánované výpravy.

Photo by Amy Lauren / UAF

„Nebola to len jednorazová návšteva rodiny, ktorú zaniesol vietor. Išlo o miesto, kam sa ľudia vracali,“ vysvetlil Walls pre LiveScience. Hlavným dôvodom výprav boli zdroje potravy. Ostrovy sa nachádzajú v oblasti tzv. polynye, teda miesta s trvalo otvorenou vodou uprostred ľadu.

Takéto lokality sú mimoriadne bohaté na morský život. Paleo-Inuiti tu pravdepodobne lovili morské vtáky a zbierali vajcia, ktoré boli v krátkom arktickom lete dôležitým zdrojom energie.

Technológie, ktoré menia pohľad na históriu

Objavy zároveň prepisujú predstavy vedcov o tom, aké technologicky vyspelé boli praveké arktické komunity. Dlhé roky sa predpokladalo, že najstarší obyvatelia Arktídy boli skôr viazaní na pevninu a nedokázali pravidelne prekonávať otvorené more. Nové dôkazy však ukazujú opak.

Výskum naznačuje, že Paleo-Inuiti mali pokročilé navigačné schopnosti, poznali prúdy a počasie a dokázali postaviť spoľahlivé plavidlá. Podľa vedcov boli práve vodné technológie kľúčovou inováciou, ktorá im umožnila ovplyvniť arktické prostredie a rozšíriť svoje územie.

Niektorí odborníci dokonca hovoria o „centre inovácií“ v oblasti polynye, kde sa formovali nové stratégie prežitia a technológie prispôsobené extrémnym podmienkam. Hoci ide o príbeh starý tisíce rokov, má prekvapivo moderný presah. Schopnosť prispôsobiť technológie extrémnym podmienkam dnes riešia aj moderné spoločnosti.

Od autonómnych lodí cez polárne drony až po výskumné stanice v Arktíde. Práve regióny ako Grónsko sa opäť dostávajú do centra technologického a geopolitického záujmu. Pravekí obyvatelia Arktídy tak dokazujú, že inovácie nevznikajú len v laboratóriách Silicon Valley. Niekedy sa rodia aj v kajaku uprostred ľadového oceánu. A to už pred 4 500 rokmi.

Čítajte viac z kategórie: Novinky