V tomto texte boli použité materiály TASR.

Slovensko sa môže zaradiť medzi krajiny s najprísnejšou reguláciou digitálneho priestoru pre deti. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR zverejnilo na portáli SlovLex predbežnú informáciu k návrhu nového zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.

Ten počíta so zásadným obmedzením prístupu na sociálne siete a k službám umelej inteligencie pre osoby mladšie ako 16 rokov, s výnimkou bezpečného prostredia.

„Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný právny rámec ochrany maloletých v digitálnom priestore a definovať práva maloletých v digitálnom priestore vrátane digitálneho práva na zabudnutie,“ uviedlo ministerstvo. Rezort zároveň avizuje vytvorenie účinných procesných nástrojov ochrany práv maloletých a ustanovenie sankcií za porušenie povinností.

Návrh zákona by sa mal do medzirezortného pripomienkového konania dostať vo februári až marci tohto roka. Už samotná predbežná informácia však naznačuje, že nepôjde len o symbolickú úpravu. MIRRI chce reagovať na realitu, v ktorej sa digitálny priestor stal prirodzenou súčasťou života detí od veľmi nízkeho veku.

Ministerstvo upozorňuje na široké spektrum rizík, ktorým sú maloletí online vystavení. „Deti sú v online prostredí vystavené rizikám, ako sú nevhodný alebo škodlivý obsah, kyberšikana, sexuálne zneužívanie a grooming, manipulácia prostredníctvom algoritmov, neprimerané profilovanie, zber osobných údajov, návykové dizajnové prvky či skryté komerčné praktiky,“ upozornilo.

Súčasná legislatíva podľa rezortu tieto hrozby adresuje len okrajovo alebo nepriamo a často bez jasného určenia zodpovednosti jednotlivých aktérov digitálneho ekosystému.

Regulácia influencerov aj zákaz lootboxov

Navrhovaná úprava sa má dotknúť aj činnosti detských tvorcov obsahu na sociálnych sieťach. Rezort chce regulovať ich pôsobenie a zároveň chrániť príjmy, ktoré z online aktivít plynú. Ide o tému, ktorá rezonuje aj v zahraničí, kde sa čoraz častejšie diskutuje o tom, kto spravuje financie maloletých influencerov a aké majú práva na vlastné zárobky.

Ministerstvo konštatuje, že absencia špecifickej právnej úpravy dnes vedie k nejasnostiam v kompetenciách orgánov verejnej moci, oslabenej vymáhateľnosti práv detí a nedostatočnej prevencii. Zároveň vytvára právnu neistotu pre poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí nemajú jasne stanovené povinnosti vo vzťahu k ochrane detských používateľov.

„Štát má v zmysle medzinárodných záväzkov, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, pozitívnu povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu detí, a to aj v prostredí digitálnych technológií,“ dodalo MIRRI.