V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska energetická politika sa podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka čoraz viac vzďaľuje pragmatizmu a zdravému rozumu. Tvrdí, že do rozhodovania Bruselu dnes zasahuje geopolitika v oveľa väčšej miere než technická logika či ekonomická udržateľnosť. V rozhovore pre agentúru SITA uviedol, že Európska únia sa v posledných rokoch vydala smerom, ktorý už len ťažko možno označiť za racionálny.

Podľa Holjenčíka sa situácia začala lámať približne po roku 2017. „Rozhodovanie aj usmerňovanie z Európskej únie a Európskej komisie mali proste vecnú náplň. Neboli to rozhodnutia, ktoré boli determinované politikárčením. Teraz sme svedkami ťažkého vývoja,“ konštatoval. Regulácia, ktorá mala byť nástrojom stability, sa podľa neho zmenila na pole politických hier a kompromisov, v ktorých sa stráca základná racionálnosť.

„EÚ zlyhala pri cenách energií“

Holjenčík otvorene kritizuje aj prístup Európskej únie počas energetickej krízy v rokoch 2020 až 2023, keď trhy zasiahli extrémne výkyvy cien elektriny a plynu. Podľa neho išlo o zlyhanie všetkých kľúčových inštitúcií, ktoré mali situáciu riešiť. „Jednoducho nerozumiem tomu, že všetky inštitúcie od Európskej komisie cez Európsku úniu až po ACER sa na to pozerali a nič nespravili, aj keď sa na to vyzývali,“ zdôraznil.

Vysvetľuje, že regulácia trhu s energiami je v posledných rokoch čoraz viac ovplyvňovaná geopolitickými záujmami. Okrem vojny na Ukrajine vidí Holjenčík aj hlbší problém, a to súboj o nerastné suroviny a snahu jednotlivých štátov zabezpečiť si vlastné zdroje.

Začal sa proces záujmu o nerastné suroviny. Ale nechceme si to uznať. Nechceme si uznať to, že Európska únia by sa mohla starať sama o seba, o svoje presadzovania sa na trhu, ale to už je politika, to už je geopolitika. Ja som povedal, že budem vecný a že nebudem hovoriť o týchto politických vplyvoch, ale toto je v tom iné,“ poznamenal.

Freepik/Unsplash

Strata logiky a zdravého rozumu

Predseda ÚRSO priznáva, že mnohé smernice či nariadenia z Bruselu dávajú v praxi len ťažko zmysel. Slovensko ich však musí zapracovať, hoci často hľadá spôsoby, ako zmierniť ich negatívne dôsledky. „Nie je proste v tom logika, aby sme podporili výrobcov, aby sme podporili konkurencieschopnosť EÚ. Nedáva mi to význam v tom, čo má byť zámerom každého vydaného rozhodnutia,“ vysvetľuje.

Kým do roku 2017 podľa neho existovali jasné pravidlá a „matematika“, dnes je regulácia založená na politike. Napriek tomu Holjenčík tvrdí, že jeho cieľom je chrániť slovenských spotrebiteľov.

„My sa musíme vysporiadať s tým, čo nám príde, aký dokument, keďže sme členská krajina EÚ. Už či to urobia lepšie alebo horšie, tak my sa budeme snažiť urobiť to tak, aby to bolo v prospech občanov, v prospech Slovenska a nie proti záujmom Slovenska. A toto je moja úloha, preto som sa prepožičal, preto som do tej funkcie znova prišiel, aby som sa pokúsil nejakým spôsobom dať tomu akési pravidlá, ktoré by čo najmenej postihli našich odberateľov a našu spoločnosť,“ uviedol.

Zároveň upozorňuje, že niektoré rozhodnutia Bruselu idú dokonca proti základným fyzikálnym princípom. „Toto môžem iba potvrdiť. Takže skutočne geopolitika začala veľmi ovplyvňovať rozhodovanie v rámci Európskej únie a ja si myslím, že mali by sme znova sa vrátiť k tomu, aby sme používali svoj vlastný rozum a nie AI alebo čokoľvek iné. Poďme sa vrátiť k tomu zdravému rozumu a povedať si, že tak toto je pre nás výhodné, toto je pre nás nevýhodné,“ myslí si Holjenčík.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP