Ešte pred pár rokmi sa zdalo, že legendárna hororová séria Predátor je v stave klinickej smrti. Po sérii neúspešných pokusov o prepojenie s Votrelcom a rozpačitom poslednom filme ešte pod hlavičkou štúdia Fox bolo jasné, že mimozemský lovec stráca dych. Keď nový vlastník práv Disney poslal posledný diel Korisť rovno na streamovacie platformy, mnohí to už brali ako posledný klinec do rakvy. Režisér Dan Trachtenberg však dokázal malý zázrak. Do upadajúcej ságy vniesol vlastnú, originálnu víziu, zasadil ju do neopozeraného prostredia, predstavil netradičného hrdinu a vesmírnemu lovcovi vrátil stratený lesk.

Úspech filmu okamžite obnovil dôveru divákov aj štúdia v legendárnu sériu a zároveň rozprúdil debatu o jej budúcnosti. Na túto vlnu očakávania teraz nadväzuje nový film Predátor: Nebezpečná zóna, doposiaľ najodvážnejší pokus tvorcov prekročiť hranice tohto univerza a priniesť sérii úplne novú identitu. Snímka tak prichádza ako skúška vernosti pre skalných fanúšikov pôvodného filmu so Schwarzeneggerom, ale aj ako test, či dokáže nová vízia prilákať novú generáciu divákov.

Disneyho ruka vládne všetkým

Keď spoločnosť Disney v roku 2019 odkúpila legendárne štúdio 20th Century Fox, okamžite sa objavili obavy, ako sa továreň na rodinnú zábavu vysporiada s temnejšími a krvavejšími značkami, medzi ktorými výrazne rezonoval aj Predátor. Mnohí sa pýtali, či si táto ikona filmového hororu dokáže zachovať svoju identitu pod novým, uhladeným korporátnym dohľadom.

Prvou skutočnou skúškou pod krídlami Disneyho sa stal film Korisť. Bez pompéznej marketingovej kampane a s premiérou priamo na streamovacej platforme snímka spočiatku vyvolávala viac pochybností než nadšenia. Nápad postaviť do centra príbehu mladú lovkyňu z kmeňa Komančov, ktorá sa v 18. storočí stretne s Predátorom, okamžite rozdelil fanúšikov. Jedni v ňom videli ďalší „woke“ experiment, iní zasa obavu zo zrady pôvodného ducha série.

Disney

Korisť však napriek počiatočným pochybnostiam ukázala, že aj moderný prístup môže zostať verný tradícii. Film sa nebál krvi, brutality ani drsných stretov medzi vynaliezavou hrdinkou a nemilosrdným Predátorom. V Nebezpečnej zóne však už na papieri mnohé z týchto prvkov absentujú a stále častejšie spomínaná „Disneyfikácia“, teda zjemnenie surového obsahu v prospech širšieho publika, je v novom filme citeľne prítomná.

Nebezpečná zóna sa citeľne odkláňa od archetypu neznámeho a tichého lovca, ktorý sa stal symbolom celej série. Namiesto tradične neviditeľného a brutálneho vesmírneho zabijaka, ktorého podľa známej hlášky „neuvidíš, kým si po teba nepríde osobne“, prináša film mladého predátora menom Deka Dimitrius (Schuster-Koloamatangi) z klanu Yautja. Ten si svoje ostrie ešte len brúsi a namiesto chladnokrvného lovca pôsobí ako premotivovaný nováčik s prehnaným egom.

Medzi Yautjami ho považujú za trpasličieho vyvrheľa, slabinu, ktorú treba vymazať, aby sa očistil klan. Jeho otec, požieraný hanbou za syna, ktorý nezodpovedá ideálu lovca, nariadi jeho popravu. Len zásluhou staršieho brata Kweia, ktorý prejaví zriedkavý záchvev súcitu, sa Dek dostane na planétu Genna, známu ako Planéta smrti. Tu musí čeliť nielen nepriateľskej vegetácii a rozličným monštrám, ale aj legendárnej beštii Kalisk, ktorá zabila všetkých lovcov pred ním.

Premena lovca

Tam, kde kedysi vládol strach z neviditeľného lovca, prichádza bytostná premena. Predátor sa stáva korisťou. Tvorcovia prepisujú základný mýtus série a stavajú jej ikonu do pozície zraniteľného antihrdinu, ktorý musí prežiť nielen útoky nepriateľov, ale aj vlastnú slabosť. Prežiť však znamená zradiť všetko, čo doteraz definovalo česť Yautjov. Dek je nútený porušiť základný lovcovský kódex, teda princíp, že Predátor loví sám, bez pomoci a bez kompromisov.

V boji s planétou aj vlastnou slabosťou nachádza nepravdepodobných spojencov androidku Thiiu či malého chlpatého tvora, ktorý skôr pripomína postavičku zo sveta Star Wars, než z hororovej série. Divák rýchlo chápe, že tentoraz má Predátor vlastný charakter, emócie a dokonca aj jazyk, ktorým komunikuje a občas prekvapí vtipnou hláškou. Tento prístup síce obohacuje mytológiu o nový rozmer, no zároveň oslabuje kľúčovú ideu, obraz Predátora ako neúprosnej, takmer mýtickej sily.

Čím skôr si však divák zvykne na pozitívnejšiu stránku nového smerovania série, tým viac si dokáže vychutnať množstvo originálnych detailov a odkazov, ktorými film v ďalšej časti doslova prekypuje. Hoci je dej pomerne priamočiary, každá scéna pôsobí nápadito a odvážne. Cítiť v nej snahu o kreatívny prístup a inteligentne vystavanú akciu, ktorá často slúži ako dokonalá náplasť na absenciu hororového napätia či ikonických trofejí v podobe vytrhnutých chrbtíc.

Film sa napriek ľudskejšej rovine a snahám osloviť širšie publikum nikdy neponára do sentimentu. Trachtenberg presne vie, kedy ukázať surovú bezcitnosť Yautjov, aby zvýšil filmový „body count“, a kedy nechať vyniknúť Dekovu vynaliezavosť a inteligenciu. Nebezpečná zóna zaujme aj tým, ako precízne narába so symbolikou a úctou k odkazom predošlých dielov i príbuznej franšízy Votrelca.

TMDB

Tá sa tu zhmotňuje v podobe neslávne známej korporácie Weyland-Yutani, ktorá tu predstavuje rovnako zákernú hrozbu ako samotná planéta. Vynaliezavosť Deka pri hľadaní zbraní v prírode počas finálneho zúčtovania pripomína rituálne bahnom potretého Arnolda z pôvodného Predátora, zatiaľ čo monumentálny súboj s Kaliskom v mechanickom exoskeletone odkazuje na ikonický duel Ellen Ripleyovej s kráľovnou Xenomorfov.

Najväčšou slabinou sú CGI efekty

Dynamiku celému akčnému kokteilu, ktorého pohár divákovi neustále preteká novými nápadmi a energiou, dodáva spomínaná dvojica Dek a Thia. On ako najslabší člen Yautja klanu, ktorý musí dokázať svoju hodnotu, ona ako poškodená androidka bez nôh, ktorá hľadá svoju sestru na smrtiacej planéte. Ich sympatická, miestami poriadne vtipná interakcia síce pôsobí, akoby zablúdila z iného Disneyho sveta, no práve vďaka tomu, že obaja sú vyvrheli a outsideri vlastnej spoločnosti, stáva sa ich vzťah emocionálnym motorom príbehu.

TMDB

Ťarchu tohto vzťahu, aj keď Thia väčšinu času doslova visí na chrbte Predátora, nesie skvele hrajúca Elle Fanning. Jej androidka pôsobí ľudskejšie ako ktorýkoľvek syntetik v histórii AvP univerza. V úlohe „sesterského“ protipólu Tessy naopak využíva chladnú, bezcitnú strojovú racionalitu, ktorá krásne kontrastuje s Thiinou hravosťou, empatiou a zábleskami humoru.

Menej presvedčivo však už pôsobia niektoré CGI efekty, najmä v úvodnej sekvencii so smrtiacou vegetáciou, kde je pri rýchlom strihu ťažké rozoznať, čo sa na plátne vlastne deje. Na druhej strane soundtrack Johna Paesana s dunivými a rituálnymi motívmi občas pripomenie monumentalitu Zimmerovej Duny a dodáva filmu epickosť, ktorá v sérii doteraz chýbala.

Nebezpečná zóna je tak vo výsledku ambiciózne a poriadne výživné sci-fi dobrodružstvo, ktoré síce otupilo ostré hrany kedysi drsnej hororovej série, no ako príbehový experiment funguje vo svojom vlastnom Disney univerze prekvapivo sviežo a zábavne. Trachtenberg obetoval časť mýtickej aury neporaziteľného lovca v prospech charakteru, emócií a netradične hravého tempa, aké séria doteraz nepoznala.

TMDB

Nie všetky riskantné kroky mu však vychádzajú. Vizuálne efekty miestami pôsobia lacným dojmom a osudové záverečné vyvrcholenie, ku ktorému film smeruje od samého začiatku, je síce efektné, no príliš rýchle a emocionálne nedotiahnuté. Napriek tomu však Nebezpečná zóna zostáva filmom s jasnou a odvážnou víziou, ktorý si uvedomuje, že legendy nemožno donekonečna opakovať. Nový Predátor je jednoducho stvorený pre inú éru a je len na každom divákovi, či tento smer prijme ako prirodzený vývoj, alebo odmietne ako zradu tradície.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály