Slovensko má za sebou takmer desať rokov skúseností s programami, ktoré podporujú využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. Ich výsledky sú úplne jasné: prinášajú úspory pre ľudí, čisté životné prostredie a navyše generujú príjmy pre štátny rozpočet. Napriek tomu vláda namiesto pokračovania v týchto programoch smeruje eurofondy do plošnej energopomoci. Odborníci upozorňujú, že takto premárňujeme príležitosť investovať do riešení s trvalým prínosom.

Program Zelená domácnostiam, ktorý funguje od roku 2015, patrí medzi najúspešnejšie verejné opatrenia v oblasti energetických úspor. Podľa údajov Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZCHKT) sa každé euro vložené do podpory tepelných čerpadiel vracia štátu vo výške 2,70 eura. Tento pozitívny efekt je výsledkom nižších účtov domácností, nových pracovných miest i vyšších daňových a odvodových príjmov. Téme sa komplexne venoval portál Euractiv.

Investícia, ktorá prináša úspory aj príjmy

Zelená domácnostiam II, teda druhá fáza programu, do júna 2025 podporila inštaláciu 14-tisíc tepelných čerpadiel. Už len tieto čísla naznačujú jeho hospodársky význam. Ak zoberieme do úvahy, že inštalácia jedného zariadenia si vyžiada približne troch odborníkov na tri dni práce, program každoročne vytvoril prácu pre stovky ľudí v regiónoch. Títo pracovníci nielenže získali stabilný príjem, ale svojimi odvodmi prispeli do verejných financií.

Ekonomická návratnosť je presvedčivá. Zo slovenského príspevku 9,75 milióna eur sa podľa SZCHKT do rozpočtu vrátilo až 26,19 milióna eur, najmä z výberu DPH, daní z príjmu a sociálnych a zdravotných odvodov. Tepelné čerpadlá tak nie sú len ekologickým riešením, ale aj investíciou, ktorá štátu prináša čistý zisk.

Dopyt domácností po dotáciách bol pritom stabilne vysoký. Ako ukazujú dáta Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, záujem o program rástol aj napriek krízam. Počas pandémie stagnoval, no počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu predaj čerpadiel prudko vzrástol. Odborníci preto upozorňujú, že práve kontinuita podpory je kľúčom k ďalšiemu rozvoju.

Unsplash/Bill Mead/Zelená Domácnostiam/Screenshot/FonTech

Premrhaná šanca a kritika plošnej pomoci

Napriek jasným prínosom vláda opakovane uprednostňuje plošnú energopomoc pre takmer všetky domácnosti. Podľa environmentálnej organizácie Priatelia Zeme–CEPA je to mrhanie verejnými zdrojmi. Prognostický ústav SAV totiž odhaduje, že energetickou chudobou je na Slovensku ohrozených len 18 percent domácností. Adresná pomoc zameraná na tretinu najzraniteľnejších rodín by pritom v roku 2026 ušetrila štátu 290 miliónov eur, ktoré by mohli byť použité na trvalé zníženie účtov týchto domácností.

„Ak podporíme adresnou energopomocou 30 percent najzraniteľnejších domácností, štát by ušetril stovky miliónov eur a zároveň pomohol ľuďom trvalo znížiť výdavky na energiu,“ zdôraznil Juraj Melichár z Priateľov Zeme–CEPA.

Podľa výpočtov organizácie smerovali len počas posledných rokov do plošných opatrení takmer 4 miliardy eur. Ak by tieto peniaze boli investované do programov typu Zelená domácnostiam či Obnov dom, mohlo mať dnes vyše tretiny slovenských rodinných domov trvalo nižšie náklady na energie.

Unsplah/ChatGPT

Regionálne rozdiely a lokálne prínosy

Podpora tepelných čerpadiel má aj výrazný regionálny rozmer. Najviac dotácií smerovalo do hornatých krajov s nižšou mierou plynofikácie – vedie Žilinský kraj s 9,3-tisíc podporenými inštaláciami, nasleduje Prešovský a Banskobystrický kraj. Práve v týchto oblastiach, kde sa často využívali staré kotly na pevné palivo alebo elektrické kúrenie, je prechod na moderné čerpadlá najefektívnejší a prináša aj zlepšenie kvality ovzdušia.

Program zároveň podporuje regionálnu ekonomiku, pretože o dotácie žiadajú prevažne miestne inštalačné firmy. Pridaná hodnota tak zostáva v regiónoch a podporuje ich rozvoj.

Strategická voľba pre budúcnosť

Príbeh programu Zelená domácnostiam jasne ukazuje, že inteligentné investície do obnoviteľných zdrojov prinášajú nielen úspory domácnostiam, ale aj benefity pre verejné financie a životné prostredie. Odborníci preto apelujú na vládu, aby namiesto krátkodobých plošných opatrení obnovila a rozšírila programy, ktoré majú dlhodobý efekt.

Slovensko má pritom ešte značný nevyužitý potenciál, desiatky tisíc domov by mohli vďaka dostupným dotáciám znížiť svoje náklady na kúrenie a zároveň prispieť k znižovaniu emisií. Rozhodnutie, či tieto prostriedky opäť skončia v plošnej pomoci alebo v adresných investíciách s trvalým prínosom, ukáže, či dokážeme eurofondy využívať skutočne efektívne.

Čítajte viac z kategórie: Novinky