Nový systém raketového delostrelectva s názvom GMARS spoločne vyvinuli americká spoločnosť Lockheed Martin a nemecký zbrojársky gigant Rheinmetall. Teraz má táto vojenská technológia ambíciu stať sa ďalšou veľkou zbraňou v rukách armád NATO. Systém zdvojnásobuje palebnú silu dobre známeho HIMARS-u a zároveň ponúka európskym štátom možnosť nakupovať modernú technológiu bez dlhého čakania na americké dodávky. Na tému sa zameral portál Task & Purpose.

Odpáli veľké množstvo rakiet

Delostrelectvo sa odjakživa považovalo za „kráľa boja“ a jeho význam sa nezmenšil ani v ére dronov. Práve systémy ako HIMARS alebo pásový M270 zohrali kľúčovú úlohu v operáciách od vojny proti terorizmu až po súčasný konflikt na Ukrajine. GMARS teraz prichádza ako evolúcia, ktorá kombinuje mobilitu kolového podvozku s palebnou silou na úrovni M270. Postavený je na robustnom nákladnom vozidle Rheinmetall HX 8×8 a už úspešne absolvoval testovacie streľby.

Podstatou jeho sily je schopnosť niesť dvojnásobný počet rakiet oproti HIMARS-u. V praxi to znamená, že dokáže odpaľovať až 12 rakiet GMLRS s dosahom 70 až 150 kilometrov, dve taktické rakety ATACMS s dosahom do 300 kilometrov alebo až štyri presne navádzané rakety PrSM, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené 500 kilometrov a viac. Takáto výzbroj poskytuje armádam presné a mobilné údery na veľké vzdialenosti, čo je na dnešných bojiskách zaplnených prieskumnými dronmi kľúčové pre prežitie.

Eso v rukáve

Na ceste dokáže GMARS prejsť približne 600 kilometrov, pričom vďaka vysokému podvozku a centrálne riadenej regulácii tlaku v pneumatikách zvládne aj náročný terén. V porovnaní s HIMARS-om, ktorý využíva 6×6 podvozok FMTV, či pásovým M270, je teda flexibilnejší a vhodnejší na dlhšie presuny. Zároveň je plne kompatibilný s existujúcimi systémami keďže používa rovnakú muníciu, rovnaké riadiace prvky a môže tak operovať po boku HIMARS alebo M270 bez akýchkoľvek problémov.

V globálnom meradle tak GMARS predbehol konkurenciu. Ruský systém Tornado dosiahne maximálne 200 kilometrov, čínsky PHL-16 doletí do 360 kilometrov a iránsky Fadjr-5 približne na 200 kilometrov. NATO tak dostáva do rúk technológiu, ktorá posúva hranice súčasného raketového delostrelectva ďalej než kedykoľvek predtým.

Potenciálni zákazníci

Dôvod, prečo sa podobné systémy vyvíjajú práve teraz, súvisí s rastúcim využitím dronov na bojisku. Tie dokážu odhaliť ciele hlboko v tyle protivníka, no samotné drony majú obmedzený dosah alebo sú ľahko zničiteľné. Letecké údery sú zas časovo náročné a riskantné. Raketový systém ako GMARS však stačí nasmerovať na súradnice cieľa a rakety môžu zasiahnuť stovky kilometrov vzdialené objekty v priebehu niekoľkých minút.

Po odpálení sa systém okamžite presunie, čím sa vyhne odvetnej paľbe. Tento cyklus „rýchlo spozoruj, rýchlo znič a okamžite sa presuň“ je dnes základom moderného delostrelectva.

Aktuálne zatiaľ neexistujú potvrdené objednávky, no systém je už dostupný na predaj. Pentagon ho sám pravdepodobne nakupovať nebude, keďže USA majú dostatok HIMARS-ov a M270. No americké jednotky budú musieť byť pripravené na spoluprácu s európskymi spojencami, ktorí GMARS môžu zaviesť.

Najväčším kandidátom sa javí Poľsko, ktoré výrazne investuje do raketového delostrelectva a nakupuje stovky HIMARS-ov aj juhokórejských systémov Chunmoo. Menšie pobaltské štáty ako Estónsko, Litva či Lotyšsko by mohli byť ďalšími záujemcami, keďže už vlastnia HIMARS a ocenili by systém vyrábaný na európskom podvozku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky