Kaspické more sa začína meniť na symbol modernej ekologickej krízy. Najväčšia vnútrozemská vodná plocha na svete závratným tempom prichádza o vodu a znižuje svoju hladinu. Len za posledných 5 rokov sa hladina mora znížila takmer o meter, riešenie problému je však v nedohľadne. Brzdí ho aj komplikovaná politická situácia na čele s Ruskom, ktoré problém ignoruje, informuje Reuters.

Nemalo by sa to diať, upozorňujú vedci

Hladina Kaspického mora prechádza v posledných desaťročiach výraznou premenou. Od začiatku 90. rokov klesla jeho hladina o približne dva a pol metra, pričom len za posledných päť rokov ubudlo ďalších 93 centimetrov. Hladina mora sa každý rok znižuje v priemere o 20 až 30 cm.

Vedci upozorňujú, že ide o alarmujúce tempo, predovšetkým z dôvodu, že Kaspické more je bezodtokovou vodnou plochou. Takéto jazerá si totiž udržiavajú relatívne stabilnú hladinu, pokiaľ nedôjde k výrazným zmenám v prítoku alebo odparovaní.

Práve ku kombinácií týchto faktorov pri Kaspickom mori dochádza . Vedci za úbytkom vody vidia dva kľúčové faktory. Prvým je globálne otepľovanie, ktoré urýchľuje odparovanie. Kľúčovú úlohu podľa nich zohráva aj znížený prítok rieky Volga, ktorá zabezpečuje až 80 % vody pritekajúcej do Kaspického mora.

Na jej toku sa nachádza rozsiahla sieť ruských priehrad a vodných nádrží, ktoré zadržiavajú masívne množstvo vody.. Azerbajdžan na tento problém upozorňuje už roky, Moskva ho však odmieta a zvaľuje problém len na globálne otepľovanie.

Midjourney/NASA

Problémy sa začínajú množiť

Pokles hladiny má priamy dopad na prístavy a obchodné trasy. V kľúčovom prístave Baku bolo v roku 2024 potrebné vybagrovať štvrť milióna kubíkov sedimentu, aby sa tadiaľ mohli bezpečne plaviť tankery. Plytšie vody zároveň nútia lode nakladať menej tovaru, čo zvyšuje náklady a znižuje efektivitu dopravy. Podobné problémy hlásia aj prístavy v Kazachstane a Iráne.

Rovnako vážne sú aj ekologické dôsledky. Vedci už dávno upozorňujú na hromadný úbytok mokradí a lagún, ktoré predstavujú životný priestor pre desiatky živočíšnych druhov. Menovite sa spomína úbytok kriticky ohrozených jeseterov, ale tiež kaspických tuleňov, ktoré strácajú ľadové kry na severe. Úbytok vody zasahuje aj vtáctvo, ktoré pobrežné oblasti využíva ako migračné zastávky.

Riešenie problému nie je jednoduché. Situáciu výrazne komplikuje najmä fakt, že Kaspické more je rozdelené medzi päť štátov – Rusko, Azerbajdžan, Irán, Kazachstan a Turkménsko. Každý z nich má vlastné hospodárske záujmy, prístupy k využívaniu vodných zdrojov a politické priority.

Dohodnúť sa na spoločných opatreniach je preto náročné a z environmentálnej otázky sa častokrát stáva politický spor, v ktorom sa nerieši ochrana prírody, ale najmä kontrola nad strategickými trasami a zdrojmi.

Prognózy do konca storočia sú varovné. Ak sa globálne otepľovanie udrží pod hranicou dvoch stupňov Celzia, hladina môže klesnúť o 5 až 10 metrov. Pri rýchlejšom otepľovaní by to mohlo byť až 21 metrov, čo by znamenalo stratu pobrežných území väčších než je rozloha Islandu. Takýto scenár by zásadne zmenil geografiu regiónu a priniesol by rozsiahle hospodárske škody.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia