Čoraz viac dôkazov naznačuje, že Európa by mohla v budúcnosti čeliť zásadne odlišnej klíme, než akú poznáme dnes. Najnovší modelový výskum ukazuje, že ak by sa Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC) zrútila, kontinent by smeroval k omnoho suchším podmienkam, a to nielen v najbližších desaťročiach, ale potenciálne počas celého nasledujúceho tisícročia.

Vedci porovnávali, ako by sa menilo letné zrážkové pásmo Európy v rôznych klimatických scenároch a ich výsledky signalizujú, že najväčšie riziko sa skrýva v dramatickom zoslabnutí oceánskych prúdov. Na štúdiu upozornil portál Live Science.

Prečo je AMOC taký dôležitý

AMOC je obrovský systém prúdenia v Atlantickom oceáne, ktorý transportuje teplo z južnej pologule na sever a prirodzene reguluje globálnu klímu. René van Westen, hlavný autor štúdie a výskumník na Univerzite v Utrechte, pripomína, že ide o jeden zo základných pilierov stabilného klimatického systému. „AMOC v skutočnosti formuje náš globálny klimatický systém,“ uviedol. Práve vďaka týmto prúdom má severozápadná Európa miernejšie zimy než napríklad južná Kanada, aj keď ležia na podobnej zemepisnej šírke.

Van Westen však upozorňuje, že význam AMOC siaha oveľa ďalej než len k teplotám. Prúdenie prináša do Európy aj veľké množstvo vlhkosti. „Klímu v Európe ovplyvňuje nielen teplota, ale aj zrážky,“ dodal. Kolaps AMOC by pritom nepriniesol len ochladenie, ale aj radikálny nedostatok vlhkosti, ktorý by zhoršil suchá v už dnes kriticky suchých regiónoch.

Simulácie naznačujú drastické zmeny

Výskumný tím vykonal osem simulácií pokrývajúcich časový horizont viac než tisíc rokov. Modelovali podmienky od predindustriálnej klímy až po moderné scenáre emisného vývoja, kde sa počíta s rôznou mierou topenia ľadovcov a prílevu sladkej vody do Atlantiku. Práve tieto sladkovodné prívaly menia slanosť oceánu a narúšajú jeho cirkuláciu, čo môže viesť k zrúteniu AMOC.

V realistickom scenári RCP4.5, v ktorom emisie vrcholia v polovici storočia a následne klesajú, sa suché obdobia nad Európou prehlbujú aj bez kolapsu AMOC. Ak však cirkulácia skolabuje, intenzita sucha narastie až o 28 %, čo je viac než trojnásobok oproti stavu so stabilnou cirkuláciou. Rozdiely medzi severom a juhom kontinentu budú ešte markantnejšie. Vo Švédsku sa dĺžka suchého obdobia môže zvýšiť o 72 %, zatiaľ čo v Španielsku, ktoré už dnes zápasí s extrémnym suchom, až o 60 %.

Karsten Haustein z Univerzity v Lipsku oceňuje, že štúdia sa zameriava na tzv. stabilné klimatické stavy po úplnom prispôsobení systému. „Krása týchto simulácií spočíva v tom, že skúmajú stovky rokov po tom, čo sa situácia ustáli,“ povedal. Podľa neho poskytujú cenný pohľad na dlhodobé dôsledky dnešných rozhodnutí.

Unsplash/Canva (Úprava redakcie)

Dôsledky na tisícročie dopredu

Nie všetci odborníci však súhlasia s interpretáciou výsledkov. Jon Robson z Univerzity v Readingu varuje, že model vyžadoval extrémne množstvo sladkej vody, aby AMOC skolabovala. Zdôrazňuje, že nejde o realistickú predpoveď, ale skôr o hypotetické varovanie pred extrémnym vývojom.

Napriek tomu sa vedci zhodujú, že trend je jasný. Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických dopadov pripomína, že problémy so suchom sa prehlbujú už dnes. „Rastúce problémy so suchom, ktoré očakávame v dôsledku globálneho otepľovania, by výrazne zhoršilo aj zásadné oslabenie AMOC, a to sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšie,“ uviedol.

Ak by sa AMOC skutočne zastavila, dôsledky by podľa Rahmstorfa pretrvali najmenej tisíc rokov. „Je to obrovská zodpovednosť pre dnešných rozhodovateľov,“ dodal.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia