Nie je žiadnym tajomstvom, že prípadný jadrový konflikt by mal katastrofálne následky nielen pre ľudí, ale aj pre životné prostredie. Vedci už desaťročia varujú, že tzv. nukleárna zima by znamenala masívne zníženie teploty, zlyhanie úrody a kolaps globálneho ekosystému. Nový výskum vedcov z Penn State University však tieto scenáre prvýkrát presnejšie kvantifikuje – a porovnáva ich aj s historickými udalosťami, ktoré nám dávajú jasnejší obraz o skutočnej hrozbe, píše Science Alert.

Simulácia šiestich scenárov

Vedci použili agro-ekosystémový model Cycles, ktorý detailne sleduje kolobeh uhlíka a dusíka v pôde aj rastlinách. Do výpočtov zahrnuli šesť scenárov, pri ktorých do atmosféry unikne od 5,5 až po 165 miliónov ton sadzí. Ako informuje portál Earth.com, aj regionálny konflikt, ktorý by priniesol do atmosféry približne 5,5 milióna ton častíc, by spôsobil pokles svetovej úrody kukurice o 7 %. V prípade globálnej vojny so 165 miliónmi ton sadzí by sa úroda znížila až o 80 percent.

Úloha ultrafialového žiarenia

Výskum upozorňuje aj na ďalší faktor, ktorý zvyčajne stojí v tieni – poškodenie ozónovej vrstvy. Sadzové častice a dusíkové oxidy by urýchlili jej rozpad, čo by viedlo k zvýšenému prenikaniu UV-B žiarenia. To by podľa simulácií znížilo úrodu kukurice o ďalších 7 percent v rokoch šesť až osem po konflikte. V kombinácii so stratami z chladnejšieho a tmavšieho prostredia by tak celkový úbytok mohol dosiahnuť až 87 percent. Ako pripomína portál Penn State University, ide o bezprecedentný zásah do globálnej produkcie potravín.

Návrat k normálu potrvá roky

Štúdia tiež ukazuje, ako dlho by trvalo, kým by sa poľnohospodárstvo spamätalo. V závislosti od scenára by návrat úrody na pôvodnú úroveň trval sedem až dvanásť rokov. Rozdiely by boli výrazné aj geograficky – južná pologuľa a oblasti blízko rovníka by sa zotavovali rýchlejšie než severné regióny a vyššie zemepisné šírky. Pre mnohé krajiny by to znamenalo dlhodobú záťaž na zásobovanie obyvateľstva.

nuklearna zima
Environmental Research Letters

Porovnanie s prírodnými katastrofami

Aby bol rozsah dopadov jasnejší, vedci porovnali množstvo častíc uvoľnených pri nukleárnej zime s veľkými sopečnými erupciami z histórie:

  • Mount Pinatubo (1991) – vypustil 15–20 miliónov ton oxidu siričitého do stratosféry, čo spôsobilo globálne ochladenie o 0,5 až 1 °C na dva roky.

  • Tambora (1815) – vyvrhla medzi 37 až 45 km³ materiálu, čo viedlo k „Roku bez leta“ (1816) a masívnemu hladomoru.

  • Puyehue-Cordón Caulle (2011) – erupcia mala energiu ekvivalentnú 70 hirošimským bombám a do atmosféry vyniesla až 100 miliónov ton prachu a popola.

V porovnaní s tým by aj „menší“ jadrový konflikt vypustil násobne viac sadzí než Pinatubo a približne na úrovni obrovských sopečných erupcií. Rozdiel je však v tom, že sopečný prach sú najmä aerosóly oxidu siričitého, ktoré sa v atmosfére rozkladajú relatívne rýchlo, zatiaľ čo sadze z požiarov by tam pretrvávali podstatne dlhšie a ich vplyv na poľnohospodárstvo by bol ešte horší.

Citlivá rovnováha potravinového systému

Vedci v článku upozorňujú, že aj krátkodobé narušenie by malo devastujúci efekt na globálne zásoby potravín. Už pri strednom scenári by sa úroda pšenice znížila o viac než polovicu, čo by vyvolalo okamžitý tlak na trh a pravdepodobne viedlo k obrovským nepokojom. Navyše, zvýšená úroveň UV-B žiarenia by oslabila fotosyntézu a spomalila rast plodín aj v oblastiach, kde by ešte bolo možné pestovať.

Nukleárna zima nie je len teoretický pojem. Historické sopečné erupcie nám ukázali, ako krehká je naša klíma a potravinový systém,“ cituje štúdia jedného z autorov.

Modely naznačujú, že globálna jadrová vojna by síce dramaticky znížila počet obyvateľov aj celkový dopyt po potravinách, no zároveň by prudko klesla poľnohospodárska produkcia a narušila distribúcia. Výsledok by bol výrazný nesúlad medzi potrebami a dostupnými zdrojmi. Z vedeckého pohľadu však platí, že takéto simulácie slúžia predovšetkým ako varovanie a nástroj prevencie – ukazujú, aká krehká je rovnováha medzi klímou a potravinovou bezpečnosťou. Zároveň poskytujú priestor pre hľadanie stratégií, ktoré by v prípade krízy dokázali zmierniť následky a urýchliť obnovu, ak by k nej niekedy došlo.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP