Čína urobila ďalší významný krok smerom k svojim vesmírnym ambíciám. Nedávno totiž úspešne otestovala prvý stupeň svojej novej rakety Dlhý pochod 10, určenej pre budúcu misiu s ľudskou posádkou na Mesiac. Test sa uskutočnil na ostrove Chaj-nan, kde sa nachádza pobrežný kozmodróm krajiny a išlo o prelomový moment v prípravách na plánované pristátie čínskych astronautov na lunárnom povrchu do roku 2030.

To najlepšie, čo kedy postavili

Pri skúške bolo zapálených sedem motorov YF-100K, ktoré spoločne pracovali 30 sekúnd a vyvinuli približne 900 ton ťažnej sily. Tento výkon predstavuje bezprecedentnú úroveň v histórii čínskeho kozmonautického programu a podľa Čínskej agentúry pre pilotované lety sa potvrdilo, že motory dokážu fungovať synchronizovane nielen pri štandardnom režime, ale aj pri vysokom výkone. Test priniesol množstvo dát, ktoré pomôžu pri zdokonaľovaní budúcich verzií rakety.

Dlhý pochod 10 je pritom úplne novou generáciou nosičov, ktorá prekonáva všetky doteraz používané rakety v krajine. Jeho sila je trikrát väčšia ako u súčasného Dlhého pochodu 5. Po úplnom zostavení bude raketa vysoká 92 metrov a na jej pohon sa postará až 21 motorov, z toho sedem v centrálnom stupni a po sedem na každom z dvoch urýchľovacích blokov. Vývoj začal ešte v roku 2017 a nadväzuje na desaťročia výskumu a testovania kvapalinových motorov.

„Existujúce skúšobné stendy nedokázali zvládnuť obrovské sily, ktoré generuje takýto ťah, preto sme museli použiť priamo štartovaciu rampu,“ vysvetlil pre China Daily zástupca hlavného veliteľa rakety Kuo Wej. Test tak nebol len technickým míľnikom, ale aj prvým svojho druhu v reálnej veľkosti, keďže iné zariadenia na to jednoducho nestačili.

Raketa má byť schopná vyniesť k Mesiacu až 27 ton nákladu, čo približne zodpovedá hmotnosti menšieho rodinného domu. Plán pristátia počíta s dvomi samostatnými štartmi – prvý modul Mengzhou dopraví posádku, zatiaľ čo druhý modul Lanyue prinesie pristávací stupeň. Obe časti sa následne spoja na obežnej dráhe Mesiaca, odkiaľ astronauti prejdú do landera a spustia sa na povrch.

Ďalšie projekty

Ambície Číny však s prvým pristátím nekončia. Do roku 2035 plánuje spolu s partnermi, vrátane Ruska, vybudovať na južnom póle Mesiaca základňu nazvanú Medzinárodná lunárna výskumná stanica. Tá by mala slúžiť ako trvalé vedecké centrum a základňa pre ďalší prieskum. Pri nedávnom teste inžinieri skúmali aj odolnosť ochranných náterov voči vysokým teplotám, spoľahlivosť detekcie porúch a celkovú stabilitu systému viacerých motorov – všetko kľúčové prvky, keďže na palube budú ľudia.

Popri hlavnej verzii rakety Čína vyvíja aj jej opakovane použiteľnú alternatívu Dlhý pochod 10A určenú na misie na nízku obežnú dráhu Zeme, napríklad k čínskej vesmírnej stanici. Tento model má podobný koncept ako americký Falcon 9 od SpaceX, no do lunárnych letov zapojený nebude.

Skúška na Chaj-nane tak bola akousi generálkou pred ostrým štartom, ktorá ukázala, že krajina dokáže zvládnuť takmer tisíctonový ťah nevyhnutný pre cestu na Mesiac. Čína sa tým priblížila k splneniu svojho cieľa, poslať prvých vlastných astronautov na lunárny povrch okolo roku 2030 a následne tam vybudovať stálu základňu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP