V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Každý človek aj iné živé bytosti počas života vyžarujú slabé viditeľné svetlo, ktoré po smrti postupne zaniká. S týmto prekvapujúcim zistením prišli vedci z Univerzity v Calgary a Kanadskej národnej rady pre výskum (CNRC), ktorých štúdia bola zverejnená 24. apríla v prestížnom odbornom časopise The Journal of Physical Chemistry Letters.

Tento typ svetla sa nazýva ultraslabá emisia fotónov (UPE) a vyžarujú ho všetky živé organizmy, vrátane ľudí. Ide o extrémne slabé svetlo viditeľného spektra, ktoré je natoľko jemné, že ho za bežných podmienok prehluší tepelné žiarenie tela a elektromagnetické rušenie z prostredia.

Napriek tomu sa výskumníkom podarilo emisie zachytiť pomocou citlivých kamier s nábojovo viazanými súčiastkami (CCD), ktoré dokážu zaznamenať aj tie najmenšie svetelné signály. Výsledky ukázali, že živé myši a rastliny emitovali výrazne viac fotónov ako tie isté organizmy po smrti.

Pokus s myšami odhalil svetlo života

V rámci pokusu boli v tmavej komore snímané štyri imobilizované živé myši počas jednej hodiny. Následne boli utratené a snímané ďalšiu hodinu. Počas posmrtného merania boli zahrievané na pôvodnú telesnú teplotu, aby sa eliminoval vplyv chladnutia. Aj napriek zachovaniu teploty sa ukázalo, že množstvo viditeľného svetla výrazne pokleslo, čo vedci interpretujú ako dôkaz, že UPE súvisí s aktívnymi biologickými procesmi živých buniek.

Okrem pokusov na zvieratách vedci skúmali aj listy rastlín arábkovky thalovej (Arabidopsis thaliana) a šeflery stromovitej (Heptapleurum arboricola). Ich listy boli vystavené rôznym stresovým faktorom – mechanickému poškodeniu a chemikáliám.

Mini-pečene vypestované v bioreaktore v laboratóriu boli transplantované do tiel piatich krýs, kde nejaký čas bez problémov fungovali. Pixabay

„Z našich výsledkov vyplýva, že poranené časti všetkých listov žiarili počas 16 hodín snímania výrazne silnejšie ako tie nezranené,“ uviedli autori. To podľa nich potvrdzuje hypotézu, že UPE vznikajú v dôsledku pôsobenia reaktívnych druhov kyslíka, ktoré bunky vytvárajú v reakcii na stres.

Potenciál pre diagnostiku aj výskum

Vedci sa domnievajú, že možnosť monitorovať UPE v reálnom čase by mohla v budúcnosti poslúžiť ako neinvazívny diagnostický nástroj. Takýto prístup by umožnil sledovať stav tkanív a organizmov z hľadiska stresu, chorôb alebo environmentálnych vplyvov bez potreby zásahu do ich tela.

Objav by tak mohol nájsť využitie v humánnej medicíne, veterinárnej starostlivosti či poľnohospodárstve a otvoriť nové možnosti v chápaní toho, ako bunky komunikujú pomocou svetla.

Aj keď svetlo, ktoré živé telá vyžarujú, nie je viditeľné voľným okom, moderná veda ho už dokáže zachytiť – a jeho existencia nás opäť utvrdzuje v tom, že život doslova žiari, kým trvá.