V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európskej únii sa pravdepodobne nepodarí naplniť ambiciózny cieľ získať do roku 2030 až 20-percentný podiel na globálnom trhu s mikročipmi. Upozornil na to Európsky dvor audítorov (EDA) v najnovšej správe, ktorú zverejnil v pondelok. Ako informuje TASR na základe správy spravodajcu, zaostávanie Európy za svetovými lídrami je dôsledkom nedostatočných investícií, nerealistických očakávaní a rýchleho vývoja v tomto strategickom odvetví.

Zákon o čipoch z roku 2022 síce priniesol nový impulz pre mikročipový priemysel v EÚ, no podľa audítorov neexistuje dostatočný rámec na to, aby sa ciele premenili na reálne výsledky. „EÚ musí prehodnotiť súčasnú stratégiu v odvetví mikročipov. Je to oblasť, ktorá sa vyvíja rýchlo a panuje v nej tvrdá geopolitická konkurencia. My v súčasnosti ani zďaleka nedosahujeme tempo potrebné na splnenie našich ambícií,“ uviedla členka EDA Annemie Turtelboomová.

Tempo rastu nestačí, konkurencia ide naplno

Podľa správy EDA by Európa musela do roku 2030 štvornásobne zvýšiť výrobnú kapacitu, aby mohla splniť stanovený cieľ. Pri súčasnom tempe je však takýto rast prakticky nemožný. V roku 2022 dosahoval podiel EÚ na svetovom hodnotovom reťazci mikročipov 9,8 %. Do roku 2030 by mal vzrásť len mierne, na 11,7 %. To je výrazne pod pôvodne plánovanou hranicou.

Finančné rozdiely medzi Európou a svetovými gigantmi sú pritom priepastné. Zatiaľ čo Európska komisia plánuje do roku 2030 vyčleniť 4,5 miliardy eur, čo je len päť percent z celkových odhadovaných investícií v rámci zákona o čipoch, svetoví výrobcovia už v rokoch 2020 až 2023 investovali vyše 400 miliárd eur.

Wikimedia Creative Commons

Slabá koordinácia a veľké riziká

EDA tiež kritizuje nedostatok koordinácie medzi členskými štátmi a samotnou Európskou komisiou. Komisia nemá mandát zabezpečiť, aby národné investície boli v súlade so spoločnou stratégiou. Navyše, zákon o čipoch neobsahuje jasné pravidlá pre monitorovanie pokroku a hodnotenie efektívnosti investícií.

Medzi ďalšie prekážky patrí vysoká závislosť od dovozu surovín, vysoké náklady na energiu, environmentálne otázky, geopolitické napätie a nedostatok kvalifikovaných odborníkov. Odvetvie v EÚ navyše tvoria len štyri veľké podniky, čo znamená, že zlyhanie jedného z nich môže vážne ohroziť celý sektor.