Severské krajiny sú dlhé roky považované za vzor toho, ako má vyzerať moderná energetika. Nórsko, Švédsko, Fínsko aj Dánsko masívne investovali do vodných elektrární, veterných parkov a prepojenej infraštruktúry. Výsledkom je stabilný systém, ktorý patrí medzi najčistejšie na svete. Dnes však čelia paradoxu, ktorý by ešte pred pár rokmi znel absurdne.

V niektorých hodinách majú elektriny toľko, že jej cena padá pod nulu. Inými slovami, výrobcovia musia platiť za to, aby niekto ich energiu spotreboval. Nejde o chybu trhu ani krátkodobý výkyv, ale o nový jav, ktorý ukazuje, ako vyzerá energetika po úspešnom prechode na obnoviteľné zdroje.

Severský región ročne vyrobí približne 430 až 440 terawatthodín elektriny, no spotrebuje len okolo 395 TWh. Prebytok smeruje do zahraničia, no ani rozsiahly export nedokáže vždy absorbovať nárazové špičky výroby. Väčšina tejto energie pritom pochádza z nízkouhlíkových zdrojov.

Švédsko vyrába takmer všetku elektrinu z čistých zdrojov a patrí medzi európsku špičku. Nórsko je postavené najmä na vode, z ktorej získava približne 90 percent elektriny. Dánsko je zase symbolom veternej energie, ktorá tvorí viac než polovicu jeho mixu.

Keďže vietor ani dážď sa nedajú zapnúť podľa potreby, produkcia elektriny prudko kolíše. Ak cez Škandináviu prejde silný veterný front, tisíce turbín začnú vyrábať energiu naplno v rovnakom čase. Trh zrazu zaplaví lacná elektrina a ceny sa zosypú. Na tému upozornil portál ZME Science.

Keď je elektriny priveľa, výrobcovia prerábajú

Pre veterné elektrárne to predstavuje veľký problém. Vyrábajú presne vtedy, keď vyrábajú aj všetci konkurenti. Elektrina je navyše rovnaký produkt bez možnosti odlíšenia. Tento jav odborníci nazývajú „kanibalizácia hodnoty“.

V praxi to znamená, že veterné farmy často inkasujú výrazne nižšie ceny než je ročný priemer trhu. Podľa analytikov získavajú približne 55 až 60 percent priemernej veľkoobchodnej ceny elektriny. Solárne elektrárne sú na tom ešte horšie.

Unsplash / Thomas Reaubourg

V severnom Švédsku klesli ceny elektriny pod nulu počas 679 hodín v roku. To predstavuje takmer celý mesiac negatívnych cien. Producent teda za každú dodanú kilowatthodinu v zásade dopláca.

Štúdia Jönköping International Business School upozornila, že približne tisíc z celkových 5 200 švédskych veterných turbín patrí projektom vo finančných problémoch. Turbíny sa síce točia ďalej, no ich vlastníci sa dostávajú pod tlak bánk, reštrukturalizácií či bankrotov.

„V niektorých cenových oblastiach, ako je severné Švédsko a Fínsko, sa dá povedať, že ceny elektriny skolabovali,“ uviedol hlavný analytik spoločnosti StormGeo Sigbjørn Seland pre Atmos. „Zakaždým, keď na trh pridáte novú veternú turbínu, znižujete hodnotu veternej energie. Mnohé firmy sa potom dostávajú do veľmi zlej ekonomickej situácie,“ dodal.

Negative Strompreise heute Mittag in halb Europa. Allerdings nur für konventionelle Kraftwerke, Erneuerbare werden auf Kosten von Steuerzahler und Stromkunden selbstverständlich erstattet. pic.twitter.com/x464yGdNBX

— TheRealTom™ – Trusted Flagger (@tomdabassman) April 26, 2026

Fínsko ukazuje riešenie

Ak systém vyrába priveľa elektriny, nestačí stavať len ďalšie zdroje. Potrebné je nájsť spôsob, ako energiu rýchlo spotrebovať alebo uložiť. Práve tu dnes vyniká Fínsko.

Do konca roka 2025 krajina nainštalovala približne 3 000 megawattov elektrických kotlov. Keď je elektrina lacná, tieto zariadenia premieňajú prebytočnú energiu na teplo pre priemysel či centrálne vykurovanie miest.

Zároveň Fíni výrazne presadili dynamické tarify. Približne štvrtina domácností platí cenu elektriny podľa aktuálneho trhu. Ak silno fúka a ceny padajú, oplatí sa zapnúť práčku, nabiť elektromobil alebo spustiť ohrev vody práve vtedy.

Takýto model učí spotrebiteľov reagovať na situáciu v sieti a pomáha vyrovnávať výkyvy výroby. Energetická transformácia sa tak už netýka len turbín a panelov, ale aj inteligentných sietí, softvéru a flexibility.

Politika môže brzdiť

Severské krajiny majú ešte jednu výhodu. Obnoviteľné zdroje tam nie sú predmetom kultúrnych vojen, ale pragmatickej dohody. Sú vnímané ako otázka cien, bezpečnosti aj nezávislosti.

„Pred pár rokmi sa pri obnoviteľných zdrojoch hovorilo najmä o klíme. Dnes sa hovorí aj o sebestačnosti a bezpečnosti, pretože sa nemôžete spoliehať na iné krajiny pri dodávkach energie,“ povedala Britta Ersman zo spoločnosti Renewable Energy Systems.

Sever Európy tak ukazuje budúcnosť, ktorá čaká aj ďalšie štáty. Najskôr bol problém nedostatok elektriny. Dnes je ním prebytok. A hoci to znie paradoxne, ide o problém, ktorý si mnohé krajiny ešte len želajú mať.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia