Plastom sa dnes nevyhneme – sú všade, od potravinových obalov až po vlákna v oblečení. Výskumníci dlhodobo poukazujú na problém výskytu mikroplastov, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu či v prírode. Najnovší výskum však naznačuje, že sa nenápadne dostávajú priamo aj do tepien a môžu mať vplyv na naše zdravie. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Prenikajú hlboko do tkanív

Mikronanoplasty – mikroskopické častice plastov – sú voľným okom neviditeľné, no prenikajú hlboko do buniek aj tkanív. Výskumníci z University of New Mexico skúmali ich prítomnosť v krčných tepnách, ktoré zásobujú mozog a tvár krvou. Výsledky ukazujú, že u ľudí s nahromadeným tukovým plakom v tepnách je množstvo plastových fragmentov výrazne vyššie ako u ľudí so zdravými cievami.

„Tieto typy plastov sa bežne nachádzajú v životnom prostredí, najmä v oblastiach s odpadkami, ktoré sa nachádzajú v oceánoch. V priebehu mnohých rokov sa rozkladajú, zmiešajú sa s pôdou a vodou a môžu sa hromadiť v potravinovom reťazci,“ uviedol hlavný autor štúdie a cievny chirurg Ross Clark.

Freepik

Clark dodal, že mnohí sa mylne domnievajú, že mikro a nanoplasty pochádzajú najmä z plastového riadu či fliaš. „Hlavným zdrojom sú však potraviny a voda, ktorú jeme a pijeme,“ vysvetlil.

Štúdia nadväzuje na minuloročné zistenia talianskych vedcov, ktorí mikronanoplasty objavili v tukových usadeninách, ktoré boli odstránené počas operácií krčných tepien. IŠtúdia ukázala, že pacienti s plastovými časticami mali počas nasledujúcich troch rokov vyššie riziko smrti, infarktu či mŕtvice.

Nová štúdia analyzovala mikronanoplasty v krčných tepnách u 48 dospelých, pričom boli rozdelení do troch skupín – so zdravými tepnami, pacienti s povlakom, ale bez príznakov a napokon pacienti s príznakmi upchatých tepien.

Podľa výsledkov, v povlakoch krčných tepien bolo omnoho viac plastov ako v zdravých cievnych stenách od zosnulých darcov. Ľudia s plakom ale bez príznakov mali v tepnách 16-krát viac plastu (895 mikrogramov na gram) ako zdravé cievy (57 mikrogramov na gram), a tí, ktorí mali príznaky ako pri mŕtvici, mali dokonca 51-krát viac plastu (2 888 mikrogramov na gram).

Analýza síce nepotvrdila priamu súvislosť medzi plastmi a zápalom, no vedci zaznamenali zmeny v génovej aktivite buniek, ktoré stabilizujú plak. Vedci však upozorňujú, že ide len o predbežné dáta a nemožno zatiaľ s istotou povedať, že práve plastové častice priamo spôsobujú mozgovej príhody či iné problémy. Ich prítomnosť môže byť len ukazovateľom iného skrytého zdravotného problému. Štúdia bola predstavená na konferencii American Heart Association’s Vascular Discovery 2025.

„Je veľmi dôležité skúmať, čo tieto materiály robia v našom tele. No musíme byť opatrní s interpretáciou prvotných výsledkov. Plne pochopiť ich účinky bude trvať ešte mnoho rokov,“ dodal Clark.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia