Sonda Parker Solar Probe, ktorá je najrýchlejším objektom vytvoreným človekom, má pred sebou misiu, ktorá prekonáva všetky doterajšie rekordy. Na Štedrý deň sa priblíži k Slnku na vzdialenosť iba 6,1 milióna kilometrov od jeho povrchu. Tento historický prelet cez slnečnú korónu, extrémne horúcu atmosféru, nám prinesie nový pohľad na pôvod slnečného vetra, prúdu nabitých častíc, ktorý neprestajne uniká zo Slnka.

Koróna, viditeľná len počas zatmení Slnka, dosahuje teploty asi 1 377 °C, čo je výzva, ktorú môže zvládnuť len sonda špeciálne navrhnutá pre extrémne prostredie. Materiály museli spĺňať náročné podmienky. Musí vydržať intenzívne žiarenie Slnka a chrániť elektroniku sondy. Titán-zirkón-molybdén, zliatina s teplotou topenia nad 2315°C, bol použitý na citlivé senzory. Niobiové vodiče chránené izoláciou zo zafírových kryštálov zabraňujú topeniu a poruchám. O téme informoval portál TechSpot.

Odhalenie tajomstva slnečného vetra

Od svojho objavenia v 60. rokoch 20. storočia vedci stále presne nevedia, kde a ako vzniká slnečný vietor. Táto sonda je prvou, ktorá má šancu získať priame merania zo Slnkovej koróny a konečne vyriešiť tento dlhoročný rébus. Ako vysvetlila Nicky Fox, hlavná vedkyňa NASA, presné miesto pôvodu slnečného vetra ostáva záhadou. Sonda nesie meno fyzika Eugena Parkera, ktorý v 50. rokoch ako prvý predpovedal existenciu slnečného vetra. Táto teória sa však stretla s veľkým skepticizmom, až kým ju nepotvrdila misia Mariner 2 v roku 1962.

Parker Solar Probe dosiahla už počas svojej šesťročnej misie rýchlosť takmer 700 000 km/h, čo z nej robí najrýchlejšie zariadenie vytvorené človekom. Na svojej eliptickej dráhe, ktorá ju opakovane približuje a vzďaľuje od Slnka, zhromažďuje dáta, ktoré nám môžu pomôcť nielen pochopiť náš solárny systém, ale aj využiť tieto poznatky na riešenie praktických problémov, napríklad ochranu satelitov alebo navigácie.

NASA/Johns Hopkins APL/Steve Gribben

Čo nás čaká ďalej?

Po tejto rekordne blízkej návšteve Slnka tím vedcov plánuje ďalšie testy na dlhších vzdialenostiach s cieľom pokračovať vo výskume koróny a jej vlastností, demonštrovať prepojenie kvantovej a slnečnej fyziky v rámci teórií slnečného žiarenia a skúmať koncept entanglement swappingu, ktorý by nám pomohol efektívnejšie pochopiť distribúciu nabitých častíc.

Parker Solar Probe svojím preletom cez korónu Slnka ukazuje ľudskú odhodlanosť preskúmať nemožné a posúva hranice vedy a technológie. Výsledky tejto misie môžu nielen odhaliť tajomstvá nášho najbližšieho hviezdneho suseda.